Zbojnícke stretnutie

Autor: Drahoslav Mika | 25.1.2011 o 19:00 | Karma článku: 2,66 | Prečítané:  184x

Zamatovonežná aktovková diplomatka (veselohra) Scéna: Veľmi zdevastovaný slovenský smrekový les, navyše po polome. Pomedzi povyvracané stromy sa prediera zbojník Ďuro. Valašku má v pästi, karabín na pleci, čo má za opaskom, nevidieť. Jedným slovom - ako by ho bola jedna mater mala. Tu a tam sa potkne, zahreší, tam a tu sa mu gate zachytia o černicový či šípkový ker, taktiež zahreší. Z druhej strany polomu rovnakým spôsobom jemu oproti ide zbojník Ondro.  Navzájom o sebe nevedia. (Ako by aj mohli, nie?). Uprostred tejto scenérie do seba navzájom narazia. Obaja sa veľmi zľaknú, uskočia od seba a ocitnú sa na opačných stranách hustého kríka (môže byť hocijaký, iba „krjačok ľaľijovi" sa sem nehodí). Navzájom sa nevidia, iba čosi tušia.

 
Osoby bez obsadenia:

Zbojník Ďuro
Zbojník Ondro
Zbojník Turoň

*

ZBOJNÍK ĎURO:      Stoj, tristo hrmených!                                 

ZBOJNÍK ONDRO:    Ty stoj, tristopäťdesiat hrmených!

ZBOJNÍK ĎURO:      Stoj, keď ti vravím, sto striel aby ti dušu páralo!

ZBOJNÍK ONDRO:    Ty stoj, keď ti vravím, dvesto striel aby ti dušu páralo!

ZBOJNÍK ĎURO        A veď ja stojím...

ZBOJNÍK ONDRO:    A veď aj ja...

ZBOJNÍK ĎURO:     Nevidím ťa...

ZBOJNÍK ONDRO:  A veď ani ja teba nevidím...

ZBOJNÍK ĎURO:     Ale, tuším, ja viem, kto si ty...

ZBOJNÍK ONDRO:  Ale, tuším, i ja viem, kto si ty...

ZBOJNÍK ĎURO:     Ty si zbojník Ondro, spoza tatier...

ZBOJNÍK ONDRO:  A ty si zbojník Ďuro, spoza Tatier... ibaže z opačnej strany...  

ZBOJNÍK ĎURO:     Hej, zo Slovenskej národnej... Od trinásteho som ťa nevideu...

ZBOJNÍK ONDRO:  Tak je, od trinásteho... tisíc sedemsto...

ZBOJNÍK ĎURO:     Vychádza spoza kríka a vrhne sa Ondrovi do náručia.

ZBOJNÍK ONDRO: Vychádza z opačnej strany spoza kríka a vrhá sa Ďurovi do náručia.

ZBOJNÍK ĎURO:     A akože si ma..?

ZBOJNÍK ONDRO: Skromný si. Slabo nadávaš. Tu sto, tam tristo... A ty že si ma ako?

ZBOJNÍK ĎURO:     Nadsadzuješ. Kde ja tristo, ty tristopäťdesiat, kde ja sto, ty dvesto... Ako malý chlapec. Vôbec si sa nezmenil. Kľaješ, až sa hory zeleňajú... 

ZBOJNÍK ONDRO:  A či je toto dajaká hora? Ani čo by sem tunguzský meteorit dopadol.   

ZBOJNÍK ĎURO:     Pravdu vravíš. Ľaľa, čo len tá víchrica ponavystrájala -  nezostal strom na strome.                                         

ZBOJNÍK ONDRO:  Ani za Révayho totality takô nebývalo.

ZBOJNÍK ĎURO:     Ani valašku nieto kam zaťať.

ZBOJNÍK ONDRO:  Nieto veru. A ja som ti minule do živého zaťau.

ZBOJNÍK ĎURO:     Do stromu?

ZBOJNÍK ONDRO:  Do pandúra.

ZBOJNÍK ĎURO:     Do pandúra, vravíš?

ZBOJNÍK ONDRO:  Hej, do pandúra, vravím...

ZBOJNÍK ĎURO:     A prečože si ho to? ... vrav!

ZBOJNÍK ONDRO:  Pokutovať ma chceu... Na krížnych cestách...Že som neprimeranou rýchlosťou na kobyle cválau.

ZBOJNÍK ĎURO:     A či jesto na kobyle tachometer?

ZBIOJNÍK ONDRO: I ja mu tak vravím - niet. Ba ešte i kočišský preukaz pýtau. Za Révayho takô nebývauo.  Nuť ale či pandúra panského presvedčíš? Len on musí mať pravdu. A že vraj, ak nezaplatím, že budem sedieť  A len ti do mňa a do mňa.

ZBOJNÍK ĎURO:     Fíííííha!

ZBOJNÍK ONDRO:  I ja mu vravím - fííííha! Figu borovú. Práve naopak. To ty pár týždňov, ale sedieť -  nebudeš. Zatočil som valaštičkou... najprv len tak, výstražný výmach do vzduchu...a potom -bác! ho - rovno do riti. Ani som nevedeu, že tak dobre trafím.

ZBOJNÍK ĎURO:     (Zanôti) Ititi ititi nemau si sa biti, nezaťaui by ti valaškou do riti. ... Ako vo filme. ... A ako to dopaduo?

ZBOJNÍK ONDRO:  Nuž, utekau som, čo kobyle nohy vládali. Až hen pred chvíľkou som sa zastaviu. ... Aj by som si sadou, ale keď tu ani poriadného pníka, jak sa patrí. ... Z každého triesky trčia... ívery... Na taký sa posadiť, tiež si pár dníčkov nesadnem.

ZBOJNÍK ĎURO:     A všade tá drobná chamraď, samý mravec, samá ctihodná to matka mníška borovicová.

ZBOJNÍK ONDRO:  Zakopali sa z prežili. A ako štípu, koťuhy! (Pleskne sa niekoľkokrát po tele) Na, na, na! ... Ty, Ďuro, a voľač pod zub by sa nenašlo? Slaninky, syra a tak...?

ZBOJNÍK ĎURO:     Tuším, Ondži, novinky nečítaš. Vari nevieš, že od slaniny sa ti v krvi cholesterol robí? A v syre že dioxíny našli? 

ZBOJNÍK ONDRO:  Čo to...? Čože to...?

ZBOJNÍK ĎURO:     Dioxíny. To ti je taká fajta karcinogénov...

ZBOJNÍK ONDRO:  Joj, či si ma naľakau! A to - čože je?

ZBOJNÍK ĎURO:     Ani ja ti neviem. Isto čosi nedobre, keď páni chcú, aby sme slaninu a syr nejedli. 

ZBOJNÍK ONDRO:  A mne ti cigáni v bruchu už od rána vyhrávajú... teda - Rómovia... Priam sám Berky - Mrenica...

ZBOJNÍK ĎURO:     A ja rteku, či to prdíš, a či čo. A o to  cigáni... Rómovia... Cimbal jasne Počuť

ZBOJNÍK ONDRO:  A či naozaj ništ nemáš?

ZBOJNÍK ĎURO:     Nuž a toto - či by si si nedau? (Vyberie z kapsy čutoru)

ZBOJNÍK ONDRO:  Daj! (Otvorí čutoru a pije) Slabá voľajaká... a nesmrdí...

ZBOJNÍK ĎURO:     Stoličná...

ZBOJNÍK ONDRO:  Ktorejže stolice?

ZBOJNÍK ĎURO:     Moskovskej...

ZBOJNÍK ONDRO:  Jakživ som o takej nechýrovau...(ešte si uhne)

ZBOJNÍK ĎURO:     Daj? To je len pre inteligentov, ty gadžo! Nič nedokážeš ošacovať. Slopeš len zo zvyku... alebo zo zlozvyku... (upije si)   Štyridsať grádov. Za krpce som ju od  donských kozákov vyčaral.

ZBOJNÍK ONDRO:  Tak tu je pes zakopaný! Ja pod šesťdesiat neklesám. A najradšej - onú, z lavóra... garážovicu... A čože v tej stolici... Amos... Amos... Ján Amos...

ZBOJNÍK ĎURO:     Moskovskej.

ZBOJNÍK ONDRO: Tak, tak... to tam nemôžu mocnejšiu vypáliť:

ZBOJNÍK ĎURO:     Môžbyť môžu... Lavóre nedostať.

ZBOJNÍK ONDRO: Nech pália vo vani.  A ... akože si sa k nej?   Ozbíjau si ich, či ako?

ZBOJNÍK ĎURO:     Tých neozbíjaš... Nič nemajú ... Už som ti povedau - za krpce som ju... Od východu sa sem hrnú. Ako traja králi... mudrci...

ZBOJNÍK ONDRO:  Od východu... nuž hádam Tatári... o tých mi dedný dedo rozprávali. Surové mäso jedia. A volajú to biftek. Ja som len raz oprobovau, hneď som pásomnicu dostau.

ZBOJNÍK ĎURO:     Čože si..?

ZBOJNÍK ONDRO: Hlístu... takú dlhú... Dva týždne som ju vysrať nemohou. Až jadierka z tekvice mi jedna bosorka poradiua. To pomohlo.

ZBOJNÍK ĎURO:     A ich máčanku - či si probovau? Dobrá ja k vyprážanému syru.

ZBOJNÍK ONDRO: A si vraveu, že syr zdraviu škodí.

ZBOJNÍK ĎURO:     A či ti ja mám nejaké zdravie? Žalúdok, platničky, reuma... ojojoj... i žalúdočné vredy. Skús ty žiť tristo rokov!

ZBOJNÍK ONDRO: Ty máš vredy na žaludi?

ZBOJNˇIK DURO:    Na žalúdku, ty tatár!

ZBOJNÍK ONDRO: Nuž veď preto... už som sa zľakou, že či nie... Ja tu s tebou taktostojím, a dnes veru človek nevie, od koho, čo a ako nachytá...

ZBOJNÍK ĎURO:     (Nôti) A ja ju, a ja ju, nechytaj ma za ňu... Zapáliš si? (Vyberá mešec s tabakom a zapekačku)

ZBOJNÍK ONDRO: Počkaj, mám mildesortky. Zuzu som navštíviu, v Spišskej Belej... Veď vieš, ako to v podniku chodí...

ZBOJNÍK ĎURO:     Ukáž... (zoberie si jednu cigaretu, olíže ju zboku, strčí si ju do úst a druhú si dá za ucho)  A toto - čože to máš za vecičku? Pekná je...

ZBOJNÍK ONDRO: Zapaľovač. Také kresadlo... Rakúsky...

ZBOJNÍK ĎURO:     I tam si zbíjau?

ZBOJNÍK ONDRO: Mňa tam zbíjaui... Drahota...

ZBOJNÍK ĎURO:     A ako že si sa tam...?

ZBOJNÍK ONDRO: Nuž - ako... Národ sa húfne hrnul, drôty strihal... A valil sa a valil a valil... Nuž a ja - s národom. Ako vždy.

ZBOJNÍK ĎURO:     A ja ti, ľaľa, doma sedím... a ničoho niet. Keď chceš niekoho ozbíjať, to aby si sa do šóru postaviu. Viac zbojníkov ako ozbíjancov. A samý amatér.

ZBOJNÍK ONDRO: Šak sa oni naučia, a veľmi rýchlo... A ja som ti už i v Poľskej...

ZBOJNÍK ĎURO:     A pozvanie - odkiaľ že si..? A či máš financov známych?

ZBOJNÍK ONDRO: Horkýže pozvanie! Horkýže financa! Cez Rysy som, s národom - ako furt. Nik si ťa nevšíma, každý myslí, že to ty kvôli Leninovi... 

ZBOJNÍK ĎURO:     Nevrav... Kto by to o tebe bou povedau?  A - tam u nich - akože? Ako menia?

ZBOJNÍK ONDRO: Za náš grajciar dvestopäťdesiat svojich dávajú.

ZBOJNÍK ĎURO:     Ííííí, bisťu! A oplatí sa to?

ZBOJNÍK ONDRO: Že či? I plesňaky kúpiš, i kávu. Až z viedenskej župy ju tam vozievajú.

ZBOJNÍK ĎURO:     Už i tam ju pestujú? Dau by som si.   Už mesiac iba samá melta, enrilo, cigória...

ZBOJNÍK ONDRO: (Siaha do kapsy a vyberá termosku) Tak čo nevravíš? Nemému decku ani vlastná mať nerozumie, nie to ešte zbojníčisko. Na! (Podáva mu termosku)

ZBOJNÍK ĎURO:     (Upije si) Pravá. Prisámbohu pravá! Poklad si ty, Ondriš. A tie ... vtáky-plesniváky... čože to?

ZBOJNÍK ONDRO: Taký zamurcaný drelich. Ako by si sa v gatiach po hnoji pováľau. Ale ide ti to na dračku.

ZBOJNÍK ĎURO:     Ozaj, aby som nezabudou... moja Anička necháva pozdravovať...

ZBOJNÍK ONDRO: Mňa?

ZBOJNÍK ĎURO:     Nie - hory.

ZBOJNÍK ONDRO: Iba hory?

ZBOJNÍK ĎURO:     A ešte lesy.

ZBOJNÍK ONDRO: Z tej pneumatiky?

ZBOJNÍK ĎURO:     Taj je. Z tej. ... Z tej duše

ZBOJNÍK ONDRO: Tak ich teda pozdrav.

ZBOJNÍK ĎURO:     Ahojte, lesy, hory, z tej duše ahojte! Anička vás pozdravuje.

ZBOJNÍK ONDRO: Pekne si to povedau, Ďuri. Len čo je pravda, pekne. Ale ľaľa - čo mrcha svet v nich skváriu, zmoriu... A Anička - akože ona teraz..? Od tvojej popravy som o nej nechýrovau.

ZBOJNÍK ĎURO:     Na kádrovom robila. Ale keď to zrušili, prešla na personálne. Rehabilitáciu mi vybavila, posmrtnú imunitu... Ale kádruje ma furt! 

ZBOJNÍK ONDRO: Stará štruktúra...

ZBOJNÍK ĎURO:     Stará, ale jará. Až bujará. ... Len kto to tu teraz zveľaďovať bude?

ZBOJNÍK ONDRO: Kde?

ZBOJNÍK ĎURO:     Tu? Tie zdevastovaní a pozdravené hory a lesy.

ZBOJNÍK ONDRO: Zelení.

ZBOJNÍK ĎURO:     Vojaci?

ZBOJNÍK ONDRO: Straníci. Furt sú s čímsi nespokojní, pokoj nedajú... 

ZBOJNÍK ĎURO:     Chrobáka majú v riti.

ZBOJNÍK ONDRO. A potom že odkiaľ toľko chrobačej hávede.

ZBOJNÍK ĎURO:     My o vlku, a vlka - nikde!

ZBOJNÍK ONDRO: Horkýže nikde - Aj vlk je v riti!

ZBOJNÍK ĎURO:     A to už ako?

ZBOJNÍK ONDRO: Nechápavý si, Džordžík. V mojej riti. Chytil som ho. Boh vie kde. Ale štípe, kurva!

ZBOJNÍK ĎURO:     Možno si ho vo Vlčích dierach...

ZBOJNÍK ONDRO:  Skôr vo Vlkolíne.

ZBOJNÍK ĎURO:     A čože si tam..?

ZBOJNÍK ONDRO: Mak.

ZBOJNÍK ĎURO:     Mak??

ZBOJNÍK ONDRO: Mak. Mak vlčí. Papaver somniferus.

ZBOJNÍK ĎURO:     Oondrooo (Hrozí mu päsťou)

ZBOJNÍK ONDRO: Keď ja ópium veľmi rád...

ZBOJNÍK ĎURO:     Ako malé decko... Lenže v dnešnom maku máš hovno a nie ópium. Kadmium je tam. Kadmium: Rozumieš?! Otráviť sa chceš? 

ZBOJNÍK ONDRO: Nechcem.

ZBOJNÍK ĎURO:     Veď preto...

ZBOJNÍK ONDRO: A lesy kto otravuje, kto? Samé PVC (kopne do krabičky), samá plechovka... aha (Zdvihne zo zeme plechovku) (Snaží sa prečítať nápis na etikete) ...-lu-no-chod... Lunochod!

ZBOJNÍK ĎURO:     Ukáž... (Vyberá z vrecka cviker) Zle vidíš, sedliak! Nie Lunochod, ale Luncheon. Lanč...

ZBOJNÍK ONDRO: Zdražel.

ZBOJNÍK ĎURO:     Všetko zdraželo. A ešte zdražie. Neraz. Dokonca aj dražé.

ZBOJNÍK ONDRO: A striekajú to tu bohvie čím...Ani mach nerastie, ani letokruhy. Človek už nemôže ani sever určiť. A juh už vôbec nie.

ZBOJNÍK ĎURO:     Poriadny zbojník musí mať kompas. Musí ho mať v sebe. Kompas v nás...

ZBOJNÍK ONDRO: Tak, tak, tak... Jedna mala. Čítal som. Tuším Simone de Beauvoir to napísala. Ten kompas bol v nej! Človek aby sa iba po poľanách motau... 

ZBOJNÍK ĎURO:     Ako motovidlo... Kde ani vtáčika - lepáčika nevidieť

ZBOJNÍK ONDRO: Ani ostrovida

ZBOJNÍK ĎURO:     I klokany sa odsťahovali do teplejších krajín...

ZBOJNÍK ONDRO: Veru, už nemôžu s prázdnym vreckom vyskakovať...

ZBOJNÍK ĎURO:     Nanajvýš tak búčky preskakovať...

ZBOJNÍK ONDRO: Búčky... ešte o mojom ňaňovi vravievali - chlap ako buk! No ale či je toto tu dajaký buk (kopne do stromu)

ZBOJNÍK ĎURO:     A o mojom vravievali - chlap ako hora a hora jak hovno...

ZBOJNÍK ONDRO: A či ty, Ďurkoslav , pamätáš, ako sme červenú angliu od buka do buka meriavali? 

ZBOJNIK ĎURO:     Pamätám, pamätám, čože by som nie? Angliu... červenú... dnes iba ak Bellfast... Alebo ta het na východe... 

ZBOJNÍK ONDRO: Aha ho - mravec!

ZBOJNÍK ĎURO:     Prežil, beťár jeden!

ZBOJNÍK ONDRO: Prispôsobil sa. Prefarbil. Ako chameleón.

ZBOJNÍK ĎURO:     Dolomán prevrátil.

ZBOJNÍK ONDRO: Asi to bolo veľké zviera.

ZBOJNÍK ĎURO:     Asi... (Zadlávi mravca špičkou bačkory)

ZBOJNÍK ONDRO: Dnes ti ani poriadneho pytliaka nestretneš. Ktovie, či sa ešte o ňom učia vo vybraných slovách... 

ZBOJNÍK ĎURO:     Hubári sa z nich stali. Rekvalifikovali sa...

ZBOJNÍK ONDRO: Hubári, vravíš?

ZBOJNÍK ĎURO:     Hubári... konvergencia...rekvalifikácia...desocializácia...

ZBOJNÍK ONDRO: A drevo nám náčim... na novinky... Pešťbudínske vedomosti... ,Slovenskje národnje... Danubius Harald, Playboy... pfuj! (Odpľuje si). Ale i tak dobre, že KDH voľby nevyhralo... 

ZBOJNÍK ĎURO:     I na japan-papir. Dnes ti už okrem tých zelených do lopúcha nik utierať nebude. Ideš si za kríček, čupneš si... Ešte predtým gate dolu stiahneš...

ZBOJNÍK ONDRO: -- a tu ti viacej hovien ako húb po daždi...

ZBOJNÍK ĎURO:     Pravdu vravíš, Ondži. Ba i čučoriedka je dnes dáka riedka.

ZBOJNÍK ONDRO: Ani čo by ju riedidlom riedil.

ZBOJNÍK ĎURO:     Ocetónom.

ZBOJNÍK ONDRO: Hádam - acetónom...

ZBOJNÍK ĎURO:     Vravím - ocetónom. Takým kyslým dažďom. I uhorky by sa do neho naložiť dali.... Namiesto Deka, nakladača 

ZBOJNÍK ONDRO: A čo ti ma, Ďuri môj, najviac mrzí  - ani furmani už dolinou nešibú. Človeku nemá kto predné kone vypriahať.

ZBOJNÍK ĎURO:     I zbojníci nie sú tí, čo bývali... Jedni sa skompromitovali, zbojnícku česť zapredali, druhí sa pandúrov báť prestali. Do várošov sa to ponasťahovalo, rovno im pod nos - do mäsiarne, na benzínky, do úradov... A najhorší sú tí v politických stranách a hnutiach. Kto to kedy slýchal - zbojník a politik!!! 

ZBOJNÍK ONDRO: To bude tou demokraciou. Každý si robí, čo sa mu zachce...A väčšinou sa mu ani to nechce...

ZBOJNÍK ĎURO:     Veru - každý robí všetko pre to, aby nemusel robiť nič, iba bohatnúť a hrabať a hrabať... bez hrablí.

ZBOJNÍK ONDRO: Fuj, čo to tu tak smrdí?

ZBOJNÍK ĎURO:     Fazuľu som mau na fruštik... V menze nám ani inšô ani  nedávajú...

ZBOJNÍK ONDRO: Keď mäso je také drahé...

ZBOJNÍK ĎURO:     Aj zlacnieť by mohlo, keď je už tá liberalizácia cien...

ZBOJNÍK ONDRO: Nedbám. A v národe si šepkajú, že jedného z nás obesiť majú... Pre výstrahu ostatným... 

ZBOJNÍK ĎURO:     Neobesia. Páni zrušili trest smrti.

ZBOJNÍK ONDRO: Škoda. Tak som sa tešil...

ZBOJNÍK ĎURO:     Takže už žiadne - smrť fašizmu!?... A veď vlastne už ani hákov nieto..

ZBOJNÍK ONDRO: Ba, práve sa v mäsiarňach uvoľnili.

ZBOJNÍK ĎURO:     Ja ti to, Ondriško, mám žtristo rokov na háku. 

ZBOJNÍK ONDRO: Aha, fľaša... (zodvihne zo zeme fľašu). Škoda, že prázdna. Ale, tuším také vykupujú (strčí fľašu do kapsy).

ZBOJNÍK ĎURO:     A s opaskom - čože si porobeu? Samá diera...

ZBOJNÍK ONDRO: Nuž veru - samá diera. Sám som si ich sedem... klincom... vraj si opasky uťahovať budeme?

ZBOJNÍK ĎURO:     A vari sa kucapaca chystá? Pekné diery, len čo je pravda. I ja si také spravím. Diery jedna radosť. Ba čo tam jedna - dve radosti! Priam sa žiadze opaštek utiahnuť!

ZBOJNÍK ONDRO: Utiahneme... ako v Amerike... v Uťahu...

ZBOJNÍK ĎURO:     Hádam vo výťahu.

ZBOJNÍK ONDRO: Keď hovorím v Uťahu, tak v Uťahu. Župa je tam taká. I krpce mám odtiaľ, ľaľa...

ZBOJNÍK ĎURO:     Vidím - firma Baťa

ZBOJNÍK ONDRO: Krstný mi doniesli.

ZBOJNÍK ĎURO:     A čože oni, krstný, tam..?

ZBOJNÍK ONDRO: Aeroplánom... Uniesli ich. Chceli na Tri Duby a pristáli v Uťahu. Tam, pri Toronte. Aj Šťastný bol šťastný, že ho po dlhom čase ktosi zo Slivákov... Nielen sami Česi, Matuška a tak...

ZBOJNÍK ĎURO:     Hádam zo Slovákov...

ZBOJNÍK ONDRO: Ťažko usúdiť. Lebo môj krstný len tú zo slivák pálenú...

ZBOJNÍK TUROŇ:   (Vynorí sa z ničoho nič, alebo lepšie spoza kríka z tretej strany) Daj boh šťastia!

ZBOJNÍK ĎURO a

ZBOJNÍK ONDRO: Pán boh vyslyš. Až na veky amen!

ZBOJNÍK TUROŇ:   Kravku - či ste nevideli? Stratila sa mi.

ZBOJNÍK ĎURO a

ZBOJNÍK ONDRO: Nuž, veru nevideli.

ZBOJNÍK TUROŇ:   Tak ja teda pôjdem...

ZBOJNÍK ĎURO:     Choď...

ZBOJNÍK ONDRO: Choď...

ZBOJNÍK TUROŇ:   (Odchádza)

ZBOJNÍK ĎURO:     Kto to bol? Ani sa nepredstavil.

ZBOJNÍK ONDRO: Ty ho neznáš? Turoň - bývalý to zbojník.

ZBOJNÍK ĎURO:     Teda náš človek... Á, to je ten čo starého Lapina udau?

ZBOJNÍK ONDRO: Ten, ten.

ZBOJNÍK ĎURO:     Zmeniu sa za tie roky... Vôbec som ho nespoznau.

ZBOJNÍK ONDRO: Operáciu si dal spraviť. Takú, plastickú... Celý pysk mu spotvorili.

ZBOJNÍK ĎURO:     A čo, už nezbojníči?

ZBOJNÍK ONDRO: Nezbojníči. Povolenie mu nepredĺžili. Na pastiera ho rekvalifikovali.

ZBOJNÍK ĎURO:     Teda mu licenciu vzali... chudák Turoň.

ZBOJNÍK ONDRO: Presne tak, teraz pasie na družstve...

ZBOJNÍK ĎURO:     A prečo práve tieto?

ZBOJNÍK ONDRO: Lustráciami neprešiou. S pandúrmi sa bratríčkovau. O Lapinovi vieš. Starému režimu slúžiu. A či si nepočuu o afére Tatragate? Ale vraj i družstvá rušiť budú... 

ZBOJNÍK ĎURO:     Nech si len popracuje. Práca šľachtí človeka.

ZBOJNÍK ONDRO: Horkýže šľachtí. Či si voľakedy videu, aby šľachtici pracovali? Ani pán vicišpán, ani len podžupan - nikto nepracuje. To len ľud pospolitý je taký sprostý.

ZBOJNÍK ĎURO:     A teba -či lustrovali?

ZBOJNÍK ONDRO: Lustrovali veru. A báu som sa , veru som sa báu... Zastruhaný vlas by mi do riti nevošieu.

ZBOJNÍK ĎURO:     A?

ZBOJNÍK ONDRO: Nyšt. Materiály sa akoby zázrakom stratili.

ZBOJNÍK ĎURO:     Možno sa raz nájdu...

ZBOJNÍK ONDRO: Ej, veru nenájdu... A teba? Teba lustrovali?

ZBOJNÍK ĎURO:     A mňa za čo? Veď ja som u Rákoczyho slúžiu. U husárov. A tak ma potom totalitný režim cisárskej Viedne ... Užil som si svoje... škoda staré spomínať Teraz ma rehabilitovať majú. Možno mi i hodnosť majora udelia... 

ZBOJNÍK ONDRO: Veď ty, Ďuro, by si raz našim hovorcom byť mohou... alebo generálnym... či aspoň poradcom... Keby sme raz takto odbory... alebo nezávislú zbojnícku iniciatívu... Dnes každý zbojník len na vlastnú päsť.

ZBOJNÍK ĎURO:     A veru nemohou...

ZBOJNÍK ONDRO: Prečo?

ZBOJNÍK ĎURO:     Lebo... Vieš, Ondži, ja som nesedeu... Mňa ti rovno za rebro... A kotolňu som ani zďaleka nevideu. Len zbojnícke vatry na hronskom pohorí...

ZBOJNÍK ONDRO: Všetká česť... A komu česť - tomu česť.

ZBOJNÍK ĎURO:     Turoňovi trúba. 

ZBOJNÍK ONDRO: A, Ďuri, aj tvoje meno by očistiť náčim...

ZBOJNÍK ĎURO:     Moje?

ZBOJNÍK ONDRO: A vari nevieš, že v Povstaní tvojim menom in memoriam jednu brigádu pomenovali?

ZBOJNÍK ĎURO:     Nevrav. Tak to som ozaj nevedeu. Veď ja som v živote na nijakej brigáde nebou. Ani na zemiakovej, ani na... repnej, ba ani keď kostol stavali. Na brigády som nechodiu, lebo na pánskom bili povinné.

ZBOJNÍK ONDRO: Ani na sená..?

ZBOJNÍK ĎURO:     Ani. Ja som na senách zakaždým sennú nádchu dostau. Som na seno alergický.

ZBOJNÍK ONDRO: A ja som ti alergický na každú robotu.

ZBOJNÍK ĎURO:     Veru, od roboty kone dochnú. Nieto ešte my, zbojníci... Ja aj keby som robiu, by som sa iba robiu, že robím...

ZBOJNÍK ONDRO: Veď aj ja len takto... Veď ma poznáš...

ZBOJNÍK ĎURO:     Viem. Figliar si bol. Či by si sa dnes z toho dostau:  Valaška, karabín a pištoliek dvoje... A paragraf máš na krku. Nedovolené ozbrojovanie.

ZBOJNÍK ONDRO: Hja, že či! Valašky sú aj taká fajta oviec. Pištoliek, pištoliek... tu by mohlo ísť o prieklep - píšťaliek dvoje... A píšťalky predsa zakázané nie

ZBOJNÍK ĎURO:     A karabín?

ZBOJNÍK ONDRO: Kara - je vozík. A bin...   Vari  nevieš po rakúsky? Ich bin Ondro.

ZBOJNÍK ĎURO:     Nezmenil si sa, Ander. Iba ľaľa - to lístie... už sa na tej hore dáko červeneje... Kdeže sa ten šuhaj na zimu podeje? 

ZBOJNÍK ONDRO: Ktorý, ktorý že to šuhaj?

ZBOJNÍK ĎURO:     Nuž my všetci - ty, ja, Ilčík, Surovec, Gajdošík, Uhorčík, Gustavčík, Miloščík, Šlapančík, Štepančík, Vasilčík, Lajoščík, ... Všetko samý - čík! 

ZBOJNÍK ONDRO: No, možno si urobí kolibu z tej hustej čečiny, alebo... bude o neho postarané. Miesta je dosť... V tomto,...onom,... akože sa to len...?

ZBOJNÍK ĎURO:     V domove dôchodcov.  Amnestia bola. Všetkých pustili.

ZBOJNÍK ONDRO:  Do Ružomberka - či nepôjdeme?

ZBOJNÍK ĎURO:     A to už načo?

ZBOJNÍK ONDRO: Na jarmok... Otca Hlinku oslavovať...

ZBOJNIK ĎURO:     A či sa nebojíš? Veď nás zlapať môžu.

ZBOJNÍK ONDRO:  Kto?

ZBOJNÍK ĎURO:     Temné sily.

ZBOJNÍK ONDRO: Nemáme sa čoho báť. Pankáči i holé lebky sú na našej strane. Aj starý šerif je náš človek.   Maďar jak repa, ale náš. Len je málo doma. Hlavne, že je proti násiliu.

ZBOJNÍK ĎURO:     Tak ta teda poďme.

ZBOJNÍK ĎURO a

ZBOJNÍK ONDRO: (vyťahujú z káps slaninku, syr, chlebík, tabačik, fajočky, slivovičku, kávu, na pni rozprestrú obrúsok a konzumujú a konzumujú... )

  

                                                   (Opona nepadá, lebo žiadna nie je)            

                                                                                       1 9 9 1

                                                                                       D r a g o


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?