Máňa 2

Autor: Drahoslav Mika | 3.2.2011 o 20:00 | (upravené 3.2.2011 o 22:26) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  148x

     -Tak poďme tou tvojou prťou! -durila pre zmenu Marienka starca, vypnúc svoje špicaté panenské bradavky, aby starca trochu vyrajcovala. Ten si sa už ale pozeral pod nohy a vykročil.      -Pôjdem popredku, -riekol.      Marienka sa potajomky prežehnala a vykročila za starcom. Poručeno pánu Bohu...,-pomyslela si.      Šli mlčky, a to najmä preto, aby som nemusel rozvádzať a komentovať ich minidialógy.

     A ani nešli veľmi dlho podľa stredoeurópskeho letného času, keď vyšli na čistinku. Uprostred čistinky horela veľká partizánska vatra, nad pahrebou sa opekal baran, teda aby bolo jasné - opekali ho žeravé uhlíky. Okolo barana sa obšmietalo dvanásť chlapov rôznych vekových kategórií a slintali ako Pavlovove psy pri laboratorných pokusoch.  Marienku si spočiatku takmer nevšímali. 
 
     -No nazdar! -povedala si v duchu Marienka, -medzi zbojníkmi som ešte nebola. Tu mi nepomôže ani karate, ani útek - zablúdila by som a zožrali by ma divé zvery. Nuž radšej s nimi hádam podobrom... 

     -Ahojte, dobrí ľudia! -pozdravila slušne. -A či vy nie ste tá Jánošíkova banda?... Prepáčte... družina?

     -Čau, kočka! - odzdravil ten, čo vyzeral najmladšie. No len čo na neho starší pozreli, stíchol a sklopil oči. 

     -Uhádla si - nie sme! -povedal jeden zo starších. 

     -A cigoška by sa nenašla? - opýtala sa, aby reč nestála, lebo ju nič rozumnejšie nenapadlo. 

     -Uhádla si - nenašla! -povedal opäť predošlý chlap. -Vari nevieš, že Európska únia fajčiť zakázala? A pre les to platí dvojnásobne. 

     -Aha... Keď my televízor nepozeráme... Otec ho dal do záložne.

     -Šťastné to dieťa! - povedal jeden  zo staršinov. 

     -A ako sa vlastne voláš? -opýtal sa mladý, pred chvíľou zahriaknutý chlap. 

     -Či si slepý alebo sprostý?!  Na hlavu sa pozri! Červená Karkuľka je to! -povedal ten, čo ju priviedol. -Toho starého ožrana Karkuľu dcéra z prvého manželstva. 

     -Ty si červený! -mlčky sa urazila Marienka, ale nedala to na sebe znať. Bola totiž pasívnou obdivovateľkou Strany zelených.  -A vy, vy sa mi nepredstavíte?

     Slovo si zobral zase najmladší.

     -Toto je Jano, teda Január. Toto Fero, alias Február. Ja som Marko - Marec, Tamto sedia Majko, Junko, Julko_ za nimi sú Gustík, Septimus, Oktavianus, Novák a Decák, ale nepleť si ho s decilitrom, to je objemová miera. Jedným slovom, vlastne dvanástimi slovami - my sme dvanásti Mesiačikovia. Rok. 

     -And roll, -dodala s úsmevom Marienka. -A čo ten trinásty, ten dedko tam na pni sediaci?

     -Á, skoro som zabudol. To je starý Termidor. Až z Francie k nám zavítal. Hosťuje u nás. Presnejšie, vyhnali ho, a my sme mu poskytli azyl. 

     -Sme Mesiace, musíme si pomáhať, -poznamenal Termidor revolučným hlasom. 

     -A ty, čože takto sama oproti noci tuto v lese? Všade sa len vraždí, kradne, znásilňuje, a ty si len tak z ničoho nič prídeš, akoby sa nechumelilo. Či sa nebojíš?

     - Macocha ma vyhnala. Čučo pozháňať. Jabčák, či viete? Zas jej pípeť rastie. A na šampanské my nemáme, chudobní sme, kríza...Veď to poznáte... A otec pije tiež... Normálne sa hanbím. 

     -Ajajajajaj,  -poľutovali Mesiace Marienku. -Nešťastné dieťa nešťastných rodičov. A čože ich na Prednú Horu neodšikuješ?

     -Veď ja som aj. Ale otec je veľké zviera. Pije aj s tými tam hore, -ukázala Marienka kamsi do neba dvoma prstami roztiahnutými do tvaru písmena V. 

     -Jabčák, jabčák..., -ozval sa Gusto. -Keby ešte jablká, nepoviem, na to sme už zvyknutí z rozprávok. No ale jabčák?! Kde ti ho teraz my zoženieme?

     -Jablká, vravíš? -ozval sa Juno. -Teraz, v auguste, keď sú najdrahšie? 

     -A na trhovisku sú ešte drahšie, -pripojil sa Septimus. 

     -Iba ak by sme ti to Adamovo...  bude mať dvadsiatehoštvrtého za Decikovej vlády meniny, -hútal Majko. 

     -A nedám, a nedám, a nedám! Ani iní nedávajú! Všetci len berú! -ohradil sa Decík. 

     -Jablko odjakživa bývalo predmetom sváru. Keby tak pomaranče alebo banány... Veď tých je dnes dosť, -vyjadril svoj názor Ferko. 

     Marienku začala prechádzať trpezlivosť a histericky sa rozkričala. 

     -Ja nepotrebujem pomaranče! Ani banány! Nie a ešte dva razy nie! Alebo aj tri...razy. Ani pepsi, ani jablká, ani čipsy!  Ja potrebujem jab-čák! Teda nie ja, ale macocha... A vôbec, ste vy tie Mesiace naozaj, alebo sa iba tak tvárite? Veď Mesiace dokázali zmeniť počasie na také, aké len chceli. Záplavy robiť - na to by vás bolo... Ale úbohému dievčaťu pomôcť,  tak to nie?

     -Počkaj,počkaj, -chlácholil ju urazený Marko. Či si nespomínaš, ako teplo bolo v marci? To som si ja vymenil stoličku s Gustom. A aká zima bola v júli? To si Julo vymenil stoličku s Ferkom. A...a...a... i v októbri bude ešte teplo, i v januári...ak chceme!

    -Nepúšťaj si jazyk na špacír a nevyzrádzaj služobné tajomstvá! -prísne ho napomenul Oktaviánus. 

    -Veru, -usmial sa potmehúdsky Marko. -Prešli sme pranostikám aj meteorológom cez rozum. 
 

                        (pokračovanie nasleduje)   Drago
 
-------------------------------------------
 
Melódia mladosti a predpoveď počasia: http://www.youtube.com/watch?v=tk3iPDU6Wy0&playnext=1&list=PL36DD7382ADF0DF56&index=8

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer sa vracia k poplatku, ktorý sám zavrhol

Po novom by sa malo platiť za objednanie pacienta na ošetrenie mimo ordinačných hodín.

TECH

Miliardár Musk ukazuje, ako chce kolonizovať Mars

Podnikateľ chce začať expedície na Mars o dva roky.

DOMOV

Matka maloletej z Čistého dňa podáva trestné oznámenie na Tomáša

Nemal podľa nej zverejniť Natáliin list.


Už ste čítali?