Máňa 3

Autor: Drahoslav Mika | 4.2.2011 o 20:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  134x

     -Aa...,- kývla Marienka rukou, čo malo znamenať, že na všetko kašle. -Doma poviem, že jabčák som kúpila, ale na ulici do mňa strčil nejaký túlavý pes, fľaša mi vypadla a rozbila sa. Alebo že ma ozbíjal bezdomovci.      -To je ono! To je ono! -výskali a skákali Mesiačikovia ako pojašení, pretože nápad sa im prenáramne páčil.       -Tak ja sa hádam poberiem, -povedala Marienka. -Chcem stihnúť Televízne noviny v televíznej cukrárni, -zaklamala, lebo o politické dianie sa už od vypuknutia ekonomickej krízy prestala zaujímať. 

     -Choď len, choď, dievčička, zbohom buď, -lúčil sa s Marienkou ako prvý Deco. -Nám už pomaly treba toho barana načať. Dopredu si svoju návštevu neohlásila, nuž čo...

     -Tak čaute a maj sa -te tu dobre! -zvolala Marienka, zamávala im bielou šatôčkou a vydala sa na spiatočnú cestu.  

     Ide naše Marienčiatko ide, húštinou sa prediera, krovie pred sebou rukami rozhŕňa, prútie ju po tvári šľahá, ihličie sa jej za krk sype.  Pomaly, pomaličky si začína byť istá, že blúdi a že ju zlý duch po lese vodí a prvýkrát v živote začína ľutovať, že v škole na hodine brannej výchovy nedávala pozor. A teraz nedokáže určiť sever ani podľa machu, ani podľa letokruhov, nieto ešte podľa Polárky. O azimute ani nehovoriac.

    Ide si ide, a ani nebadá, že sa za ňou ako tieň plichtí veľký sivý vlk, vo vlčej svorke známy pod pseudonymom Zbojník Vlk Tĺk. 

     Zbojník Vlk Tĺk sa už dobrý mesiac tešil slobode a plnými dúškami večernej rosy si ju vychutnával. Pustili ho zo zverinca, lebo sa nazdávali, že amnestia sa vzťahuje i na vlky, ktoré bývajú za mrežami. Veď kto sa dnes v paragrafoch vyzná? Otvorili dvierka na klietke, a kým sa spamätali, Vlk Tĺk nelenil, zobral zadné nohy na plecia, a čosi-kamsi bol už za horami - za dolami, čiže tu.

     Beťárisko jeden! Vypátral, že v lese v Perníkovej chalúpke žije Babička. Nie tá Babička zo Starého Bielidla. Tú zlá nevesta do starobinca vyhnala, aby mala viacej miesta v dome a navštevuje ju len v dni preberania dôchodku. Tá Babička, čo prichodí svokrou z prvého manželstva  Karkuľkinmu otcovi Aladárovi, prezývanému tiež Červený za dlhoročné členstvo v Komunistickej strane Žitného ostrova. 

     Vlk Tĺk sa z  archívov výzvedných služieb Zeme Františka Jozefa dozvedel aj to, že Babičku raz mesačne taktiež v deň poberania dôchodku (aká to zhoda) navštevuje vnučka Karkuľka Červená, politicky neorganizovaná, no napriek tomu v kolektíve obľúbená. A že Karkuľka vykonáva  zároveň funkciu jediného styčného dôstojníka medzi Babičkou a jej zaťom. 

     Vlk Tĺk nemal ani tušenia, že Karkuľka rozpráva liptovským dialektom a Marienka južnozemplínskym  so záhoráckym prízvukom. Navyše ho pomýlila červená baretka na Marienkinej hlave. Keby bol vedel, čo ho v živote čaká, nikdy by  s neznámou dievčinou nenadväzoval kontakt. Ale tak mu treba!

     Z ničoho nič sa Vlk Tĺk vynoril z lesa a sadol si  doprostred chodníčka, ktorým kráčala Marienka. Sadol si, chvost stiahol pod seba a z papule mu visel dlhý červený jazyk čoby pionierska šatka. A takto na neho nečakane naďabila Marienka.

     -Juj, do -  pppyšnej princeznej! -slušne zahrešila Marienka. -Či som sa len zľakla! 

     A naozaj sa zľakla ako čert kríža, ibaže to nechcela dať vlkovi najavo. Tomuto však bolo jedno, pretože bol ateistom, hoci, pravdupovediac, ani sám nevedel, čo to je. 

     -Ideš ho! Heš! Heš! -snažila sa Marienka odohnať vlka podobrotky. 

     Lenže Vlk Tĺk a nezľakol., ba navyše ľudským hlasom preriekol:

     -A neidem...

     Keď Marienka začula vlka ľudským hlasom vravieť, a k tomu ešte írečitou slovenčinou, skoro na riť spadla. Spočiatku len nechápavo krútila hlavou, potom sa pomaly začala spamätávať:

    -No to ma podrž - hovoriaci vlk! Ako v rozprávke... -preriekla

    -No a? -olízol si svoje pyskopery Vlk Tĺk. -Čo si taká vygúlená? Veď vlci a ľudia boli kedysi bratia a žili ako jedna rodina. Nie nadarmo vravievajú Homo homini lupus. Veď z nás, vlkov, pochádza aj pes domáci. Presne tak, ako vy pochádzate z opice, pes pochádza z vlka. To vás hádam učili... Som hrdý, že som vlk. Som vlk - kto zje viac? -snažil sa žartovať Vlk Tlk. 

     -Taký mladý a už nacionalista, -pokúšala sa podporiť žartovný tón aj Marienka. Dobre ona vedela, že s vlkmi nie sú žarty. Ale tento sa jej videl akýsi iný.

     -Ja sa môžem na politiku vieš čo?! -povedal vlk. -Mňa zaujímajú iba veci pragmatické -kde nekúpiť, čo nevariť, kde uchmatnúť, čo zožrať, koho p..., no, na to si ešte malá. Vlci nie sú žiadni pedofili, aj keď tiež majú radi ovečky, ale naše ovečky sú iné, naše sú priam na zjedenie a nie na zje... Aa, -kývol chvostom vlk, čím naznačil, že  že ho nebavia rečičky, pretože vlk je mužom činu. A ak už príde na slovo, tak nech je to slovo do bitky, alebo aj do pitky. -Čo ty vôbec vieš o vlkoch, dieťa moje premilené. Hádam iba to, že vlk vyje na Mesiac a dievčence vyjú vence. Či nie je tak?

     Vieš čo? Už mi ideš na nervy! -povedala naozaj naštvaná Marienka. -A uhni mi z cesty, chcem stihnúť Televízne noviny. 

     -Mňa ty, Karkuľka, neoklameš, -riekol Vlk Tĺk. -Dobre ja viem, že k Babičke máš namierené. K Perníkovej chalúpke. Ukáž, čože to máš v tej igelitke?

     -Do toho ťa je veľké guľové! -povedala Marinka a pochopila, že i vlk ju má za Karkuľku. Rozhodla sa nechať ho v omyle. Sám sa pomýlil a za chyby sa platí... Tak.

    -Mal by som jeden taký plán, -navrhol vlk. -Taký scenár. Počúvaj. Ja teraz pobežím dopredu. Babičku oklamem, že ja som akože ty. Ona mi otvorí, ja vojdem dnu a tam ju zjem. A potom si ľahnem do postele... Potom prídeš ty, ja ťa oklamem, že ja som akože tvoja babička, potom zjem teba. Potom príde horár... alebo radšej nie, horára netreba!

     -Ha-ha-ha! zasmiala sa Marienka. Ty a ja! Ty a Babička! Už si sa niekedy pozrel do zrkadla? Ani dvadsaťštyri plastických operácií ťa na môj obraz neobráti.  Aj chvost by si si uťať musel... kupírovať... 

    A Karkuľkinu Babičku ani tak neľutovala. Veď to bola celkom cudzia Babička.

    -Tak čo mám robiť, poraď? -žalostne zavyl Vlk Tĺk. 

    -Vieš čo? Zaveď ma  k tej Babičke. Cestu si voľajako nepripomínam. Zarástlo to tu tŕním, bodľačím...

 

                        (pokračovanie nasleduje)  D r a g o 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?