Čakanie na teroristu 5

Autor: Drahoslav Mika | 15.2.2011 o 18:00 | (upravené 3.3.2011 o 20:46) Karma článku: 2,96 | Prečítané:  128x

Takmer ľutujem, že to nebol terorista. Určite by sa bol zľakol a upustil od svojho nekalého úmyslu. A ja by som ho pekne-krásne zneškodnil. Prilícim, zamierim, zadržím dych, námerná, výstrelná, kadencia, terč - pim! - a je po teroristovi...

     Alebo by som ho mohol zajať živého. A udelili by mi voľno na opustenie posádky. 2 + 1 na cestu. (Lenže ja svoju posádku opustiť nechcem. Veď čo by som si bez nej počal? A čo by si počala moja posádka bezo mňa? To iba moja priateľka počala...sprostá...) A možno by mi aj mimoriadnu dovolenku dali. Metál ... Za odvahu. Za obranu vlasti. Za koľko??  I čestný doktorát - honoris causa . Doktor. To by som aj čestných ľudí liečiť mohol. Povýšiť by ma mohli.

     Lenže ľudia sú ... pracovníčky verejného domu. Alebo z Krížnej. E 55.  Závidia, kurvy! Možno by ma odbili pochvalou pri naštartovanom gaze. Alebo džípe, ak ich už doviezli. A možno ho ani nenaštartujú. Benzín opäť zdražel, musíme šetriť, kde sa dá. No, keby ešte pred rozvinutou bojovou zástavou, nepoviem. Lenže oni sú schopní aj pred zvinutou. Aj socializmus bol rozvinutý, a potom sme ho zvinuli. Ako starý koberec. A vyhodili na smetisko. Dejín. Dejiny nie sú strana. Do strany vstúpiš a prestúpiš do inej. S dejinami je to inakšie. Do dejín vstúpiš, ale vystúpiť z nich nie a nie. Potom o tebe  knižky píšu. V televízii ťa ukazujú, aký si bol zlý. 

     Len aby ma ešte nakoniec nezjazdili. Ako financ kozu. Ktovie, akú kozu ten financ vlastne zjazdil. Či takú rohatú, alebo takú spoza blúzky? Financi sú beťári. Možno boli ich predkami Kozáci. Donskí. 

     Povedia, že som nemal až tak veľmi riskovať a vystavovať sa nebezpečenstvu. Život každého antiteroristu je našej vlasti drahý a musí sa šetriť na horšie časy. A nikdy inak. Pripomenú, že som sa neriadil platnými predpismi a nariadeniami. Nariadenia sú tu na to, aby sa nimi niekto riadil. Bez riadenia niet velenia. A medailu, peniažky, doktor hovnoris... zoberie môj nadriadený. Peňažný dar možno aj v cudzej mene. Tugrikoch či duangoch. A povýšia ho. 

     A keď už jeho, tak aj jeho nadriadeného, a nadriadeného onoho nadriadeného tiež. Až celkom po vrchol pyramídy. Ako v pyramídovej hre. Aj tá je v súlade so zákonom, ibaže nikto nevie, s akým.  Tak to už u nás chodí. Len odvolať niet koho. A ani sa. A ani kam. 

      Ani len 2 +1 mi nedajú. Skôr 30 ostrých (Nie nábojov, nemyslite si). I s eskortou, s putami ralk na rukách a možno i opaskom zvaným medveď. Medvede sa premnožili. Nuž hej... Veď ja som iba plnil svoju povinnosť. Vlasteneckú. Na mojom mieste by tak postupoval každý. A možno aj lepšie. Môj nadriadený si to zaslúži. A jeho nadriadený tiež.

     A aj jeho atď. On ma vychoval, on ma naučil čo a ako. On ma naučil nebáť sa. Naučil ma rozoznávať môjho nepriateľa medzi tisíckami našich dobrých priateľov. A keby som ho nerozoznal, tak mi ho označia. Určia. Lebo žiadny nepriateľ nie je neurčitok. A môjho nadriadeného vychoval zase jeho nadriadený... Všetci si zaslúžia (Nie po holej, božechráň!)

     Len aby nezastrelili mňa. Čert nikdy nespí. Anjel strážny si však občas zdriemne. A kde nestačí so strážením anjel strážny, tam strážia gorily. A priemyselná televízia. Alebo poľnohospodárska? Nejako sa mi to pletie. Čert  nehľadí, že spravodlivosť je na mojej strane. Ale na druhej strane... by to nemuselo byť až také zlé. Na štátne trovy by mi pohreb vystrojili, (štát by si utiahol opasok o jednu dierku), z fondu kultúrnych a spoločenských potrieb by niečo kvaplo.

     Nad hrobom by hrala hudba ministerstva životného prostredia. Pochod padlých revolucionárov... alebo radšej padlých antiteroristov. A najviac sa teším na čestnú salvu. To bude rachot! To nie je udrieť po nafúknutom papierovom sáčku alebo vrecúšku (Sáčok je pre neznalých slovenského jazyka a vrecko pre slovenčiny znalých)  Možno by prišiel i sám najvyšší veliteľ ozbrojených (dobre ste počuli ozbrojených, nie odzbrojených, na to sú mierové hnutia a grinpís) síl a slabostí. Alebo by poslal svojho hovorcu. A možno iba blahoprajný telegram... Mal by som pekný pomníček i s krížikom, lebo hviezdičky sú dnes iba na nebi a v šoubiznise. Odhalili by mi pamätnú tabuľku horkej čokolády Mi(l)ka. Niektorému komunistovi by odobrali ulicu a pomenovali by ju po mne. Žena bude dostávať vdovské, deti sirotské, kamaráti budú mať dôvod vypiť si a mne bude zem slovenská ľahká. Aj ženy sú ľahké a je to s nimi ťažké.

     Nech ma  radšej spopolnia. S popolčekom sa dnes dajú robiť kšefty...A s mŕtvolami tiež... I poisťovňa by sa po vrecku udrela, v byte by bolo viacej miesta, na Zemi viacej kyslíka... i dusíka, i vodíka na vodíkové bomby... (Že ešte doteraz nikoho nenapadlo vyrábať z vodíka vodku.) To nám bude sveta žiť! Ja budem mať od všetkých pokoj, všetci budú mať pokoj odo mňa. Len môj duch bude chodiť strašiť mojich neprajníkov. 

                                     D r a g o   

                 (Záver sa síce blíži nezadržateľne ako Veľká noc, ale pokračovanie, dúfam, nasleduje)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?