Hornouhorský zbojník Juraj a jeho družina 2 - Jano K. je v konkurze

Autor: Drahoslav Mika | 22.2.2011 o 18:00 | (upravené 25.5.2011 o 11:16) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  105x

JANO  KRAVINEC:   Jano Kravincovie, z lazov... Ale nie tých pod Makytou.   MIŠO  ILČÍK:         A ja som Michal. Od Ilčíkov. Skaderuka - skadenoha.                              (Podajú si ruky ako prejav zbojníckobratskej lásky)

JANO KRAVINEC:       Teší ma. 

MIŠO  ILČÍK:                 Aj mňa. 

JANO  KRAVINEC:       Prečo?

MIŠO  ILČÍK:                 Si mi nejaký povedomý. Počkaj, počkaj..........Nepátrajú po tebe

                                    pandúri?

JANO  KRAVINEC:       To nie po mne. To ja pátram po mojej starej. Skleróza sa jej

                                   skrížovala s alhajsmerom  či ako sa to ...Odišla a nevie

                                   trafiť domov.

MIŠO  ILČÍK:                 Určite sa po krčmách fláka. Ženy sú už raz také.

JANO  KRAVINEC:       Keby len raz - ony sú furt také. 

MIŠO  ILČÍK:                 A čože si došieu?

JANO  KRAVINEC:       Akože čo? Na inzerát. Vari som dobre na Zbojníckej chate?

MIŠO  ILČÍK:                 Hej, dobre si trafil.... Na aký inzerát?

JANO  KRAVINEC:       Akože na aký? Po celej strediskovej obci visia oznamy, že do

                                  družiny Juraja Jánošíka sa hľadajú noví zbojníci, pretože 

                                  starých pozatvárali alebo sa dali na politiku. A mnohí prišli 

                                  medzi vás iba preto, aby sa nabalili a potom zmizli aj s lupom

                                  do zahraničia. Na národ slovenský pospolitý poddanský ani 

                             nepomysliac. A iných zase pre pijatiku prepustili zo zamestnania. 

MIŠO  ILČÍK:                 Hej, hej... Bola o tom reč na poslednej služobnej porade,

                                 ale ja som si poznámky nerobil. A ja čo si nezapíšem, to hneď

                                 zabudnem. ... A zbrane máš?  Valašku, karabín a pištoliek 

                                   dvoje... Oj, či som sa roztúžil... zasníval...

JANO  KRAVINEC:      To sa chlapci, to sa potešenie tvoje... Nemám. A vari sa u vás

                                 zbrane nefasujú? 

MIŠO  ILČÍK:                 Boli časy, keď sa fasovali. Lenže chlapi, tá zbojnič divoká, 

                                  výzbroj do záložne podávali, za peniaze páleného od žida

                                   nakúpili, ... a zbrane vykúpiť nemali za čo. Holoflojtoši!

JANO  KRAVINEC:       Ale, báčim, že aj ty si bezzbranný...

MIŠO  ILČÍK:                 U mňa je to iné. Mne ešte pandúri nevydali zbrojný preukaz.

                                     Vieš, psychotesty a tak...

JANO  KRAVINEC:       U vás testujú psov?                                         

MIŠO  ILČÍK:                 Hej, či nehryzú. A či im neubližuješ. Ublíženie psovi je dnes

                                       trestný čin. 

JANO  KRAVINEC:       Takže si bez zbrojného povolenia...

MIŠO  ILČÍK:                 Teda - najprv mi ho vydali, ale potom vzali. Pandúriská!

JANO  KRAVINEC:        Možno si im obálku mal...

MIŠO  ILČÍK:                  Vraj nemám osemnásť. Dávno to bolo, pred šiestimi rokmi.

                                     Ale zapotrošili mi krstný list

JANO  KRAVINEC:        A čože nezájdeš na pandúrsku stanicu. Možno ťa majú

                                   v počítači. 

MIŠO  ILČÍK:                  Majú.........V pátraní. Už som ta pár razy aj zašiel, ale

                                     stále len akési kolky pýtajú.... vraj tekuté.........A kde si ty

                                     videl zbojníka, čo by dokázal z lesa až do obce plnú fľašu 

                                    páleného doniesť?   Zakaždým ju vyprázdnim už na okraji

                                     lesa. Nuž sa vrátim späť na chatu pre druhú, plnú. Ale aj

                                      s tou dôjdem len na kraj lesa, aj s treťou je to rovnako.

                                      A tak chodím a chodím a nosím a nosím, až kým od únavy

                                        nezaspím. Ako, ku príkladu, teraz. 

JANO  KRAVINEC:        A prijímačky - kedy budú? Otázky, ozaj - či sú ťažké? 

MIŠO  ILČÍK:                  Budú..... Až sa komisia zíde. Skúšobná. Uhorčík, Gajdošík, 

                                  Turoň, Lapin, Predsedať komisii zvykne sám (šepká) Jánošíííík.

                                  Nie žeby ho to nejako bavilo, ale rád si dá zadarmo obložený 

                                  chlebíček, kávičku. Meltu priam zbožňuje. Otázky, či sú ťažké?

                                 ...Vieš, že ani sám neviem? Sú v zalepenej obálke. V deň 

                                 prijímačiek zvyknú byť verejne vyhlásené obecnýmbubeníkom

                                  Ďusom. A vieš, čo? Aby sme podaromnici čas nemárnili, napíš

                                  zatiaľ životopis, kurrikulum, veď vieš (machruje Mišo). A tiež 

                            personálny dotazník. Predtým sme mali kádrové. Je to síce utajené 

                                 ako všetky osobné údaje, ale, ako som povedal, ja čo si

                                   nezapíšem, to v okamihu zabudnem. Takže mňa sa báť 

                                   nemusíš. Keby si niečo nevedel, mňa sa nepýtaj. Ja neviem 

                                  ani toľko. Mňa tu Jánošík drží iba preto, aby mal vo voľbách

                                 zbojníckeho kapitána môj hlas. Psí hlas do neba nedôjde, ale

                                 vo voľbách sa zíde. No...najprv sa hádam potúžime. Aby sa ti

                            ruka netriasla. (Odchádza do chaty a čosi-kamsi je späť i s pálenkou

                               a slaninkou.
) Chlieb nedoviezli (oznamuje). Urgovali sme, ale 

                                stále nevozia. Asi tam dole majú krízu. Ani sa nečudujem - veď 

                             je feudalizmus. Vraj faktúry nepreplácame. A čo by sme preplácali.

                                 Nech prepláca poisťovňa, veď kradnú jak senegalské straky.  

                                  (Proviant položia na obrúsok tráve a pijú, jedia, pijú, jedia, pijú,

                                  jedia... až do omrzenia.)

 

                                        (Pokračovanie nasleduje...)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?