JANO KRAVINEC: Teší ma.
MIŠO ILČÍK: Aj mňa.
JANO KRAVINEC: Prečo?
MIŠO ILČÍK: Si mi nejaký povedomý. Počkaj, počkaj..........Nepátrajú po tebe
pandúri?
JANO KRAVINEC: To nie po mne. To ja pátram po mojej starej. Skleróza sa jej
skrížovala s alhajsmerom či ako sa to ...Odišla a nevie
trafiť domov.
MIŠO ILČÍK: Určite sa po krčmách fláka. Ženy sú už raz také.
JANO KRAVINEC: Keby len raz - ony sú furt také.
MIŠO ILČÍK: A čože si došieu?
JANO KRAVINEC: Akože čo? Na inzerát. Vari som dobre na Zbojníckej chate?
MIŠO ILČÍK: Hej, dobre si trafil.... Na aký inzerát?
JANO KRAVINEC: Akože na aký? Po celej strediskovej obci visia oznamy, že do
družiny Juraja Jánošíka sa hľadajú noví zbojníci, pretože
starých pozatvárali alebo sa dali na politiku. A mnohí prišli
medzi vás iba preto, aby sa nabalili a potom zmizli aj s lupom
do zahraničia. Na národ slovenský pospolitý poddanský ani
nepomysliac. A iných zase pre pijatiku prepustili zo zamestnania.
MIŠO ILČÍK: Hej, hej... Bola o tom reč na poslednej služobnej porade,
ale ja som si poznámky nerobil. A ja čo si nezapíšem, to hneď
zabudnem. ... A zbrane máš? Valašku, karabín a pištoliek
dvoje... Oj, či som sa roztúžil... zasníval...
JANO KRAVINEC: To sa chlapci, to sa potešenie tvoje... Nemám. A vari sa u vás
zbrane nefasujú?
MIŠO ILČÍK: Boli časy, keď sa fasovali. Lenže chlapi, tá zbojnič divoká,
výzbroj do záložne podávali, za peniaze páleného od žida
nakúpili, ... a zbrane vykúpiť nemali za čo. Holoflojtoši!
JANO KRAVINEC: Ale, báčim, že aj ty si bezzbranný...
MIŠO ILČÍK: U mňa je to iné. Mne ešte pandúri nevydali zbrojný preukaz.
Vieš, psychotesty a tak...
JANO KRAVINEC: U vás testujú psov?
MIŠO ILČÍK: Hej, či nehryzú. A či im neubližuješ. Ublíženie psovi je dnes
trestný čin.
JANO KRAVINEC: Takže si bez zbrojného povolenia...
MIŠO ILČÍK: Teda - najprv mi ho vydali, ale potom vzali. Pandúriská!
JANO KRAVINEC: Možno si im obálku mal...
MIŠO ILČÍK: Vraj nemám osemnásť. Dávno to bolo, pred šiestimi rokmi.
Ale zapotrošili mi krstný list
JANO KRAVINEC: A čože nezájdeš na pandúrsku stanicu. Možno ťa majú
v počítači.
MIŠO ILČÍK: Majú.........V pátraní. Už som ta pár razy aj zašiel, ale
stále len akési kolky pýtajú.... vraj tekuté.........A kde si ty
videl zbojníka, čo by dokázal z lesa až do obce plnú fľašu
páleného doniesť? Zakaždým ju vyprázdnim už na okraji
lesa. Nuž sa vrátim späť na chatu pre druhú, plnú. Ale aj
s tou dôjdem len na kraj lesa, aj s treťou je to rovnako.
A tak chodím a chodím a nosím a nosím, až kým od únavy
nezaspím. Ako, ku príkladu, teraz.
JANO KRAVINEC: A prijímačky - kedy budú? Otázky, ozaj - či sú ťažké?
MIŠO ILČÍK: Budú..... Až sa komisia zíde. Skúšobná. Uhorčík, Gajdošík,
Turoň, Lapin, Predsedať komisii zvykne sám (šepká) Jánošíííík.
Nie žeby ho to nejako bavilo, ale rád si dá zadarmo obložený
chlebíček, kávičku. Meltu priam zbožňuje. Otázky, či sú ťažké?
...Vieš, že ani sám neviem? Sú v zalepenej obálke. V deň
prijímačiek zvyknú byť verejne vyhlásené obecnýmbubeníkom
Ďusom. A vieš, čo? Aby sme podaromnici čas nemárnili, napíš
zatiaľ životopis, kurrikulum, veď vieš (machruje Mišo). A tiež
personálny dotazník. Predtým sme mali kádrové. Je to síce utajené
ako všetky osobné údaje, ale, ako som povedal, ja čo si
nezapíšem, to v okamihu zabudnem. Takže mňa sa báť
nemusíš. Keby si niečo nevedel, mňa sa nepýtaj. Ja neviem
ani toľko. Mňa tu Jánošík drží iba preto, aby mal vo voľbách
zbojníckeho kapitána môj hlas. Psí hlas do neba nedôjde, ale
vo voľbách sa zíde. No...najprv sa hádam potúžime. Aby sa ti
ruka netriasla. (Odchádza do chaty a čosi-kamsi je späť i s pálenkou
a slaninkou.) Chlieb nedoviezli (oznamuje). Urgovali sme, ale
stále nevozia. Asi tam dole majú krízu. Ani sa nečudujem - veď
je feudalizmus. Vraj faktúry nepreplácame. A čo by sme preplácali.
Nech prepláca poisťovňa, veď kradnú jak senegalské straky.
(Proviant položia na obrúsok tráve a pijú, jedia, pijú, jedia, pijú,
jedia... až do omrzenia.)
(Pokračovanie nasleduje...)