MIŠO ILČÍK: Horí... Horí ako onehda na Kráľovej holi. Ktože ho
nakladol? My dvaja a Floki.
JANO KRAVINEC: Nerýmuje sa.
MIŠO ILČÍK: Pracujem voľným veršom. Veď aj ja ako zbojník
som voľný. Voľný ako vták...
JANO KRAVINEC: ...v nohaviciach...
MIŠO ILČÍK: Čo by sme si my, zbojníci, bez ohníka počali?
A ja , omár, som ho v škole odoberať nechcel.
Ani Zorničku. Murzilku som musel, bola povinná.
JANO KRAVINEC: Čo si to nechcel odoberať?
MIŠO ILČÍK: Ohník. Popozeral som obrázky, porno žiadne,
nuž - šup s ním do ohňa!
JANO KRAVINEC: Ty, Ilčík, hybajme vatru preskakovať.
MIŠO ILČÍK: Sprostý si? Za triezva?
JANO KRAVINEC: Tak prečo nepijeme?
MIŠO ILČÍK: Hm... Choď do chaty, prekútraj to tam, možno
sa voľačo nájde. Vari všetko ja robiť musím?
A cestou môžeš Flokiho vovnútriť.
JANO KRAVINEC: Čože môžem Flokiho?
MIŠO ILČÍK: Vovnútriť.
JANO KRAVINEC: A to je čo?
MIŠO ILČÍK: Somár! Keď si dnu a ideš s ním von, tak ho
ideš vyvenčiť - vyvonkajčiť. A keď si von a ideš s
ním dovnútra, tak ho ideš vovnútriť, či nie?
Nechápaví ste vy, civili.
JANO KRAVINEC: Neviem, ja som Štúra nečítal.
Jano odchádza do chaty, Floky za ním. O chvíľu vyjdú von. Jano nesie
veľkú krabicu s nápisom Whiskas. Pýta sa:
JANO KRAVINEC: To sa pije?
MIŠO ILČÍK: Ty nevzdelanec hornouhorský! To je proti myšiam.
A potkanom.
JANO KRAVINEC: Vari týmto sa vymiškujú myši?
MIŠO ILČÍK: Toto tu je pre mačky. Oni to žerú. Také myši
v prášku. Tu sa o mačky nikto nestará, takže tu
žiadne nie sú. Ale krmivo máme. Myši to zbadajú,
prečítajú a pomyslia si: -Keď je tu krmivo, tak tu
musia byť aj mačky. Zľaknú sa a ujdú. Takto sme
my, zbojníci, prešli myšiam cez rozum.
JANO KRAVINEC: Dobre vymyslené...
MIŠO ILČÍK: (hrdo vypne hruď) Si myslím...
Z chaty vychádza Floki a v papuli nesie fľašu borovičky.
O päť minút neskôr
Jano s Mišom sedia pri ohníku,pred nimi v tráve sa povaľuje prázdna
fľaša od borovičky. Sedia oni, sedia, do ohníčka hľädia, do ohníčka
hľädia, slovka nepovedia... Vzduchom zasviští valaška svištím
piskotom a zatne sa do vysokej jedle.
MIŠO ILČÍK: (Pomaly otočí hlavu a uprie zrak na zaťatú valašku.
Precedí pomedzi zuby)
Toto nie je Jánošík...
JANO KRAVINEC: Ako si môžeš byť taký istý?
MIŠO ILČÍK: Jáínošík prázdnu valašku neposiela. Posiela
pozdravy. Také trojrohé - a komiu napíše lístoček
trirohý, toho nezachránia múry do oblohy. To bude
Turoň... zbojník. Lenivý je, valašku sa mu v ruke
nosiť nechce, nuž ju zďaleka hodí a do jedle zatne.
JANO KRAVINEC: A nie je to porušenie služobnej disciplíny - zbojník
a bez valašky?
MIŠO ILČÍK: Ak nie je v službe alebo na zbojníckom chodníčku,
tak nie. Aj opaštek si môže odložiť.
JANO KRAVINEC: A túto, hľa, motyku... Načože vám..?
MIŠO ILČÍK: Pre každý prípad. Napríklad chceme vykopať alebo
zakopať vojnovú valašku. Akože bez motyky? Hlboko
je zakopaná. Niekedy ju vykopávame tak dlho, že sa
nám už ani na zbojnícky chodníček nechce. Vtedy ju
zahrabeme naspäť a ideme piť. ...Čo som to len chcel
urobiť..? Zase tá skleróza...
JANO KRAVINEC: Vidí sa mi, že si chcel naliať.
MIŠO ILČÍK: To je ono! Naliať! Už utekám pre fľašu (Odchádza
však pomaly)
O ďalších päť minút neskôr.
Mišo je v chate, Jano prichádza spoza chaty zaväzujúc si motúzok na poklopci. Mrmle si popod nos a ponad bradu:
JANO KRAVINEC: Peňazí plná riť a nemajú tu ani splachovací
záchod. Pekní zbojníci, len čo je pravda...
H l a s : Varúúúúúúúj! (ozve sa lesom a na poľanu -vysokú,
divú - vyskočí chlapisko, už na druhý pohľad vidno,
že je to zbojník - na prvý pohľad by sa človeku zdalo,
že je to nejaký kokot) (Súdny divák či čitateľ si na
základe toho, že chlap je bez valašky, vydedukuje,
že je to Turoň - zbojník. Z Turca.
D r a g o
(P o k r a č o v a n i e )
