Hornouhorský zbojník Juraj a jeho družina 12 - narážky na súdok

Autor: Drahoslav Mika | 10.3.2011 o 20:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  131x

Bez časového posunu.  Z lesa na poľanu prichádza Jerguš Chlapin. Pred sebou kotúľa veľký drevený sud (vo feudalizme kovové neboli), samozrejme pivový a plný (zase by nebol až taký sprostý, aby kotúľal prázdny). Za ním sa vlečú Maťo Kliešť , Kubo Blcha a Surovec. Na chrbtoch majú plné plecniaky, v rukách igelitky plné - pálenky (čoho iného, nie?)

JERGUŠ  CHLAPIN:     To od krčmára... Árona... pozdrav. Jedným slovom - 
                                   aby nemusel platiť výpalné... 

MĽANDRIAK:               Múdry chlap. 

KUBO  BLCHA:            Ilčík, povedz, kde je Jánošík? 

MIŠO ILČÍK:                 Nepoviem.

KUBO BLCHA:             Ale povedz, neondej sa... 

ZBOJNÍCI:                   NepovedzI NepovedzI

MIŠO  ILČÍK:                Nuž ak tak chcete - nepoviem!

JERGUŠ  CHLAPIN:     Vravel som vám - nepovie...

MIŠO  ILČÍK:                Vy ste jeho ochranka, tak čo sa mňa pýtate?  Vám 
                                   som ho zveril do opatery. Ako ste ho strážili? Vari viete, 
                                   že je ako malé decko. Ešte si ublíži...

MAŤO  KLIEŠŤ:            My sme ho strážili... Vošiel do krčmy, že sa ide vycikať,
                                   ešte som mu dal posledné svoje mince, aby mal čím 
                                   zaplatiť za použitie toalety Vošiel dnu,  viac nevyšiel. 
                                   Akoby sa by vyparil.   

MIŠO ILČÍK:                 A neboli ste pod tou parou vy? Viete, že v službe sa
                                   nesmie...

KUBO BLCHA:             Nie,to my nie.. veď my sme už raz aj abstinovať chceli...

SUROVEC:                  Tak je, ako vraví... A možnože ušiel zadným vchodom. 

GAJDOŠÍK:                 Mali by sme pátranie vyhlásiť Ja by som také malé 
                                   letáčiky s jeho perokresbou medzi ľudom rozšíroval 

MIŠO  ILČÍK:                Národ ho má plné zuby, odkedy prestal chudobe 
                                   rozdávať. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:        Veru, národ je nevďačný. Má krátku historickú pamäť. 

RUDI  OŠTINOHA:       Možno hrá automaty v kasíne. A kým o všetko nepríde, 
                                  škoda ho hľadať.  Zatají sa ako myš. Alebo ako utajený 
                                  svedok. 

UHORČÍK:                   Hm... Svedok...  On je jehovista? 

SUROVEC:                 Hej, obracia pánov na pravú vieru, vieš, Efendi?

GAJDOŠÍK:                Už dávno ma nenafukovalo. Asi zájdem do dediny, 
                                  kúpim za misu hrachu...

SUROVEC:                 A načo by nám bol hrach?

GAJDOŠÍK:                Nuž načo, načo?  Budeme ho o stenu hádzať. 
                                  (Uškrnie sa.)

SUROVEC:                  Kúp radšej šošovicu. S hrachom to minule nedobre 
                                  dopadlo. 

MIŠO  ILČÍK:               Veru, koľkí sa už za misu šošovice zapredali.. 

SUROVEC:                 A potom zaprdeli...

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Ja som už zas hladný...

JANO KRAVINEC:       Asi budeš mať pásomnicu... 

TUROŇ-ZBOJNÍK:        Pásomnicu? A veď som ja husi nepásol. A ani na 
                                  Krížnej som nie.

MIŠO  ILČÍK:               A ten súdok - narazí ho už niekto konečne?

NIEKTO:                     (Naráža súdok)

KUBO  BLCHA:           To bude zase nuda...



D r a g o   

(P o k r a č o v a n i e )

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?