Hornouhorský zbojník Juraj a jeho družina 13 - ústna skúška

Autor: Drahoslav Mika | 13.3.2011 o 7:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  106x

O hodinu neskôr.

Pivopitie je v plnom prúde, rovnako ako aj jeho filtrácia cez obličky, v župe Zemplínskej zvané aj pokrutky. Maťo Kliešť sa snaží otvoriť fľašu rumu.  

Poláme tri vývrtky, nakoniec ho to prestane  baviť a odsekne hrdlo fľaše valaškou. 


SUROVEC:                Nemiešaj, bude ti zle. 

MAŤO  KLIEŠŤ:          A komu je dnes dobre?

JANO  KRAVINEC:      (Bádajúc, že zbojníci sú namäkko) Chlapi, veď ma už 

                                   preskúšajte. Aspoň z ústnych. Nech som si konečne 

                                   na istom, či ma do stavu zbojníckeho prijmete alebo nie. 

                                   Nech tu s vami čas nemárnim podaromnici. Veď sú aj iné 

                                   bandy. Lebo ak ma vy neprijmete, dám sa k opozícii. 

                                   Aj developeri o mňa javia záujem. 

MIŠO  ILČÍK:             Tak dobre. Chlapi, kto sa hlási do komisie?

ZBOJNÍCI:                   (Súc vyhladovaní) Ja! Ja! Ja!

MIŠO  ILČÍK:               Ale dôrazne vás upozorňujem, že komisia dnes žiadne 

                                   chlebíky nedostane. Ani meltu. 

ZBOJNÍCI:                   (Sklamane) Tak ja teda nie. ..Ani ja.   Ani ja....

MIŠO  ILČÍK:               Takže zase je to na mne. Určujem skúšobnú komisiu pre 

                                   ústne prijímacie skúšky  z dôvodu prijatia či neprijatia  

                                   (čo sa nehodí, nevyslovte) civila Jána Kravinca do 

                                   poctivého stavu  zbojníckeho Družiny hornouhorského 

                                   zbojníka Juraja Jánošíka hrdiaceho sa titulmi  Zaslúžilý 

                                   zbojník a  Hrdina feudálneho ničnerobenia. Komisia bude 

                                   fungovať v zložení (kvôli utajovaným skutočnostiam čítam 

                                   bez hodností) Mľandriak, Gajdošík, Surovec.

SKÚŠOBNÍ  KOMISÁRI:  Tu! Tu! Tu!

MIŠO  ILČÍK:               A kdeže by ste boli, keď pivo aj rum je práve tu..?

                                   Adept KRAVINEC, máte nejaké výhrady voči 

                                   vymenovanej komisii, prípadne iné návrhy či pripomienky? 

JANO  KRAVINEC:     Úctivo prosím veľactenú komisiu, aby zobrala do úvahy 

                                  môj mladý vek a z toho vyplývajúcu neskúsenosť, a hlavne 

                                  aby sa nedopustila procesnej chyby, lebo tie sú včuleky v 

                                  zemi hornouhorskej, teda mojej vlasti, v móde.  Iné návrhy 

                                  ani námietky nemám.

MIŠO  ILČÍK:              No, aj bez toho ich bolo dosť. (Šepká Janovi) A chvíľami 

                                  nezabudni naliať komisárom aj zo svojej fľaše. To oni 

                                  dokážu veľmi oceniť a už neraz malo aj rozhodujúci vplyv

                                  na ich psychický stav. 

                                  (Ďalej nešepká) Tak odstúpte od súdka a pristúpte k veci. 

                                  Skúšky sú verejné, takže ostatní môžu počúvať. Žiadam o

                                  disciplínu a - nenašepkávať ani gestami nenapomáhať. 

                                  Teda - zahajujem preskúšanie.

MĽANDRIAK:               Povedz, Janko, čo vieš o použití zbrane, konkrétne valašky,

                                   a jej takticko - technických dátach?  

JANO  KRAVINEC:       (Naleje komisii po poháriku) Tak... Valaška slovenská, typ

                                   VS-1717 pozostáva z dvoch častí. Z poriska a obuchu. 

                                   Používa sa pre boj a ničenie živej sily nepriateľa zblízka.

                                   Za účelom zaťatia do stromu sa môže hodiť i z väčšej 

                                   vzdialenosti. Dosek valašky je do troch metrov a dohod a 

                                   dolet aj do šyridsiatich.  V dobe mieru tam môže byť 

                                   zaťatá vždy, aby sme ju dlho nehľadali a aby  sa nestratila. 

                                   Ak zbojník vstúpi s valaškou do krčmy, zatne ju do trámu,

                                   a ak nemá v krčme zaťatú sekeru, môže piť na valašku.  

                                   Valaška má tú výhodu, že nevybuchuje a zbojník nemôže 

                                   prísť jej príčinením o prsty, ledaže by mu ich niekto odťal 

                                   Treba však pamätať na jedno - ak boh dá, aj valaška 

                                   vystrelí...Ale to už by bol  boj zdiaľky. 

ZBOJNÍCI:                  Bravó! Bravó! Opakovať!

GAJDOŠÍK:                  Pekne si to povedal. Až na jednu drobnosť - pomýlil si si 

                                  valašku s motykou. Ak boh dá, vystrelí motyka. No a hádam 

                                   by si nešiel valaškou krumple kopať. 

SUROVEC:                   Prejdime k druhej otázke. Z taktiky.  Čo napríklad taká téma 

                                   Prepadnutie grófa. (Ale najprv nalej.)

JANO  KRAVINEC:        (Splní požiadavku). Tak teda...

                                   Grófov nikdy neprepadávame, ak nemáme aspoň 

                                   trojnásobnú presilu alebo veľký hlad, najmä nie tých, ktorí 

                                   majú poslaneckú či diplomatickú imunitu.  Pretože keby

                                   nebolo grófov, nemala by chudobina na koho lopotiť a po 

                                   rozume by im chodili iba samé somáriny, napríklad sex, 

                                   v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k ich premnoženiu.

                                   Alebo nedajbože by z nudy vyvolali vzburu či revolúciu,

                                   grófov by odstránili a zbojníci by nemali koho zbíjať. 

                                   Iba rozdávať - to by bolo komu. Ak ide gróf peši, sám a

                                   neozbrojený, stačia na neho aj nenabité či detské pištole 

                                   na kapsle či na vodu, lebo grófi sú vo všeobecnosti

                                   nechápaví a raz-dva sa vzdajú, len aby neschytali po

                                   papuli. Vzdavšieho sa grófa oberieme o finančnú 

                                   hotovosť, šperky, zlato, a až budú vynájdené kreditné 

                                   karty, tak aj o tie. Potom zistíme, či má gróf niečo na 

                                   zjedenie. Pálenô neodoberáme, aby si grófi nemysleli, 

                                   že nemáme, a že sme odkázaní iba na nich. Ak nás 

                                   gróf naserie alebo odmietne platiť za ochranu, 

                                   vylákame ho pod zámienkou pikniku do poľa a medzitým 

                                   mu vypálime zámok. Ak gróf nie je právoplatným vlastníkom 

                                   kaštieľa, vypálime mu rybník. A ak nemá ani rybník, tak ho 

                                   aspoň pošleme do riti, aj keď je nám jasné, že gróf ta 

                                   nepôjde, a v tom je práve zmysel feudálnej demokracie. 

                                   Prípad odložíme ad acta, a až si gróf niekedy kaštieľ 

                                   postaví sedliackymi mozoľmi, vypálime mu ho, keď to

                                   bude najmenej očakávať, napríklad v čase povodne. 

                                   V prípade požiaru sa môžeme zamotať medzi ľud a 

                                   spolu s ľudom hasiť, čím odpútame od seba pozornosť-.

                                   Poznávacím znamením nášho človeka bude to, že si 

                                   pripáli fajočku uhlíkom z prebiehajúceho požiaru. A hlavne

                                   musíme všetko narafičiť tak, aby orgány trápne v trestnom 

                                   konaní zistili, že gróf si zámok podpálil sám pri pálení 

                                   slivovice, a to z dôvodu, aby obral poisťovňu o poistné. 

MĽANDRIAK:                Stačí, odpoveď je vyčerpávajúca. 

 

D r a g o 

(P o k r a č o v a n i e ) 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?