Erike po roku

Autor: Drahoslav Mika | 12.4.2011 o 23:09 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  93x

V poslednom ročníku strednej školy pár mesiacov pred maturitami nám dovolili v triede sedieť kto s kým chce, presnejšie povedané, tolerovali nám to. Správali sme sa slušne, tak prečo nie? Akosi sa tej našej krvi žiadalo byť v blízkosti opačného pohlavia.  Ja som sa usadil do zadnej lavice vľavo pri okne k Erike K. Spriatelili sme sa a aj  po škole sme zostali dobrými priateľmi. Iba (vlastne prečo iba? - Až!) Priateľmi. Stále sme si mali čo povedať. 

Asi po roku sme sa stretli v Košiciach, a ako "básnik" som naše stretnutie nemohol nechať bez povšimnutia. Nevideli sme sa potom už takmer štvrťstoročie. 

 

E R I K E     P O   R O K U   

 

Je trblietavý večer zase,

zostal som chvíľu v mraze. Sám.

A vo vetristej serenáde

venujem hlavu spomienkam.

 

Veď bolo to snáď iba včera,

keď sme v triede spolu sedeli

a z môjho študentského pera

verše ešte inej leteli. 

 

I vtedy večer stál som sám

a svet sa so mnou ticho točil,

zrak priblížil sa ku hviezdam -

v dvoch z nich som uzrel tvoje oči.

 

A tie dnes opäť hľadia na mňa,

rád by som sa dal nimi zviesť...

No smutne hľadím do neznáma -

hviezdy zvú ma na snežný ples. 

 

D r a g o        19011968

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?