Hornouhorský zbojník Juraj a jeho družina 32 - krčmová bitka

Autor: Drahoslav Mika | 30.4.2011 o 14:02 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  614x

O dvadsať sekúnd neskôr. (Ale ten čas letííííííííí...)

HRAJRUKA:            Ale, ak sa smiem najprv opýtať - kde je Jánošík?

MIŠO  ILČÍK:           Nepoviem! 

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Uvalili informačné embargo. Až do úplného vyšetrenia prípadu. 

HRAJRUKA:             Či sa ešte pamätáte, keď som pred veľa-veľa dňami a nocami 

                                  do krčmy odišiel? 

ZBOJNÍCI:               (Prikyvujú)  Pamätáme, pamätáme... 

HRAJRUKA:            Tak v tej krčme, predstavte si, ktosi odrazu sfúkol sviečku a 

                                  nastala tma ako v rohu.  

UHORČÍK:               V akom rohu?

HRAJRUKA:            V hornouhorskom rohu hojnosti. 

CHLAPI:                   Fíííha!

STARÁ  ŽENA:        (Trochu oneskorene)  Fííííha!

HRAJRUKA:            Tak vtom sa vám otvorili dvere a do krčmy sa nahrnuli zo tri 

                                  tucty drábov, pandúrov a podobnej čvargy... (Zháči sa, lebo si 

                                  uvedomí, že aj tu je ich plno)  

ČVARGA:                 Ja som tam nebol. ...Ani ja... Ja som ešte vtedy neslúžil... 

                                  To museli byť nejakí cudzí... My sme boli zabezpečovať futbal v

                                  Trnave... 

HRAJRUKA:             ...   a obstali vám ma i zhora i zdola, sťa tie čierne vrany bieleho

                                  sokola. Vystrel som ľavú ruku, a už tucet drábov ležal na zemi, 

                                  na plávajúcej podlahe...

SIEDMY  DRÁB:      Neverím, takú silu nikto nemá v ruke 

TUROŇ-ZBOJNÍK:    To už hej. Moja škola... 

HRAJRUKA:             V pravej ruke vám zvieram valašku, roztočím ju a jedným 

                                   švihom uložím zvyšok pandúrov pod stoly.  

DRUHÝ  DRÁB:       Trepe somáriny. Dvaja sme zostali stáť. (Zháči sa)

GAJDOŠÍK:             Tomu sa v odborných kruhoch hovorí - spojenie sily a  

                                  obratnosti

HRAJRUKA:             ... už-už som chcel preskočiť všetkých ležiacich , keď sa tu 

                                  starobabský hlas z prípecka ozve: 

                                  -Podsypte mu hrachu, budete bez strachu! 

                                  A šup ho! Vysýpala korýtko hrachu rovno mne pod nohy. 

                                  Hej, stará žena, nebola si to náhodou ty? Akoby si jej z kurieho 

                                  oka vypadla... 

PRVÝ  JANIČIAR:     Moju mamku ty na pokoji nechaj. Ak sa ti dačo nepáči, poď do 

                                  záchodu, tam si to rozdáme!  

DRUHY JANIČIAR:    (Šepká prvému) Nemôžeš, tu záchody nemajú, ani turecké 

                                  kúpele...

TRETÍ  JANIČIAR:     (Zapcháva prvému janičiarovi ústa) Ticho, Maxi, tu sa 

                                  nemôžeme rozťahovať, tu nie sme v Osmansku. 

PRVÝ  JANIČIAR:    Nie? A ja že sme si ich už podmanili... 

HRAJRUKA:            A tak som sa teda pošmýkol a všetci sa začali mlátiť hlava-

                                  nehlava, hlava-hlava, chrbát-riť.  Vtom nejaká dobrá duša 

                                  zapálila hromničnú sviečku, mne sa podarilo z tej kucapace 

                                 vymotať, pozriem sa do zrkadla, a teraz ma podržte, sám som

                                 sa nespoznal... Kričím: Chlapi, prestaňte, veď to nie som ja!  

                                 Už aj prestaňte! Bitku prerušili ani čoby súlož a jeden z nich 

                                 vraví tým svojim: -Bohuotcuprisám - to nie je on! Ja reku:

                                 -A koho to hľadáte? Koho zlapávate? Oni že: -Jánošíka.

                                 No tak to naozaj nie som ja. Aha, tu je občiansky. Aj očkovací. 

                                 A keby som to aj bol ja, tak sa pozrite, taký som doriadený, že 

                                 by ma vlastná mater nepoznala. Vravím: Podám sťažnosť pre 

                                 porušenie zákona. A ústavy. 

ICH  VELITEĽ:       Nepodávaj, nemá to zmysel. 

HRAJRUKA:           Za ťažké ublíženie na zdraví. A ešte ťažšie na chorobe,

                                Veď sa len pozrite, čo mi s platničkami narobili, kati! (Odhrnie si 

                                halenu)

CHLAPI:                 Krysy!  Nenechaj to len tak. Píš do Štrasburgu! 

ICH  VELITEĽ:       No, nie je to až také hrozné.... A keby si chcel, mohli by sme ti na

                                štátne náklady niečo na ten chrbát vytetovať. Napríklad pivo.  

ICH  HOVORCA:   A po skončení krízy by sme ti aj pírsing vybavili. 

MIŠO  ILČÍK:         A toto tu je čo, preboha? Jakživ som to nevidel.

HRAJRUKA:          Čo, vy to nepoznáte? To je kozmodisk. Nebyť jeho, už sa v 

                                živote neusmejem. Dnes to nosí každý debil. 

GAJDOŠÍK:           Ty si bol v kozme? 

HRAJRUKA:           Hej, spolu s Lajkou, aby jej smutno nebolo. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:   A potom? Čo bolo potom? 

HRAJRUKA:             Potom som šiel do špitála. Toho, na kraji mesta. Aby ma aspoň 

                                ošetrili. Veď poistné za mňa Uhorsko odvádza. Z ošetrenia však 

                                nebolo nič, lebo počas bitky sa mi kdesi zapotrošila poisťovacia 

                                karta. Vykopli ma ako brankár loptu, nuž som šiel kadeľahšie, 

                                kam ma oči viedli. A to som nemal robiť. Keby som sa bol vydal

                                kadeťažšie, bol by som už dávno s vami mulatoval. Ale ja, somár

                                starý (no až taký starý zas nie som) som sa dal zlákať 

                                kadeľahšie, a tak som šiel, šiel a šiel, až som došiel do 

                                historických miest nazývaných našim bratom Prednou Horou. 

JANO  TARABA:    Do sedacieho svalu! Veď to nie je v našom revíri..! To žu(m)pe 

                               Gemerskej náleží. Tam my zbíjať nesmieme, na to sú paragrafy! 

HRAJRUKA:          Na cudzom zbíjať by som si ja nikdy nedovolil. Ale oni ma tam 

                                zlapali, na nič sa nepýtali, zavreli ma do akejsi klietky, a - teraz sa 

                                podržte - po celú dobu pobytu mi odopierali pitie. 

CHLAPI:                 Svine!!! 

STARÁ  ŽENA:     To by sa malo zapiť.

MIŠO  ILČÍK:         Ištván, Attila, nalejte všetkým a hajtmanovi dvojitú. Aj pivo mu 

                                dajte. Natrpel sa, chudák.

ATTILA a IŠTVÁN:   (Plnia rozkaz a sú šťastní, že takejto cti je dožičené práve im) 

HRAJRUKA:            A tak som vám tam, ľudkovia Boží, po celú dobu pobytu ani len 

                                  kvapku páleného nedostal. Ani len alpu či ipekarin. 

JANO KRAVINEC:    Takto týrať človeka ...

GAJDOŠÍK:             Ešte dobre, že si tam nepožiadal o turistický azyl.

HRAJRUKA:            Každý piaty zbojník v Horných Uhrách je týraný. Malo by sa s 

                                  tým dačo robiť. Až pred troma dňami sa mi podarilo ujsť. 

UHORČÍK:               Čo, keby sme vstúpili do štrajku. A nech si zbíja, kto chce! 

GAJDOŠÍK:             No hej, ale tým by sme len ľudu pospolitému ublížili, ktorý chce 

                                  byť ozbíjavaný stoj čo stoj. Palatínovi je to jedno. 

HRAJRUKA:            A tak som blúdil horami - dolami, perníkovými chalúpkami, až 

                                 som konečne tu, na mojej rodnej hrude. 

STARÁ  ŽENA:       Poď na moju hruď, synku, nech si ťa priviniem... 

KUBO  BLCHA:       Aj hrudku syra máme... ponúkni sa...

MIŠO  ILČÍK:          A ako si nás našiel? Vrav!  Horím nedočkavosťou...

ICH  VELITEĽ:        Somár, to dolomán na tebe horí, načo si sadáš tak blízko k

                                  ohňu?

PRVÝ a DRUHÝ 

DRÁB                       (Priskočia k Mišovi, hodia na neho deku, váľajú ho po zemi a  

                                  snažia sa uhasiť horiaci dolomán.)

HRAJRUKA:            Spočiatku to bolo ťažké, ale potom som chytil stopu a šiel som

                                  za smradom. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:    (Podáva atamanovi svoj pohár.) Daj si, ja už mám dosť... 

HRAJRUKA:              Nechcem, naprosím si, veď je to metla ľudstva...

TUROŇ-ZBOJNÍK:    Takto psychicky zničiť človeka... (Zoberie pohár späť, s nikým 

                                  si neštrngne, iba na trávu vyleje zo dva štamprlíky ako obetu 

                                  slovanskému bohu hromovládcovi Perúnovi a nostalgicky 

                                  pozerá na nebo. V diaľke počuť zarachotenie hromu.)  

                                  No veď   preto..!

ICH  VELITEĽ:         Páni, mali by ste niekoho vyslať  na stáž. 

MIŠO  ILČÍK:            A to je čo za novinka?

ICH  VELITEĽ:         Nuž, taká výmena skúseností medzi zbojníckymi družinami. 

MIŠO  ILČÍK:            A kto to organizuje?

ICH  VELITEĽ:         Je to pod záštitou ministra vnútra Horného Uhorska. Už aj 

                                   športový deň vyhlásil. Aj omša svätá bude. 

NIKOLA  ŠUHAJ:      Mohli by ste prísť k nám do Pidkarpatťa. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Ešte to tak! 

ICH  VELITEĽ:          Máme ešte jedno voľné miesto do Ameriky. 

GAJDOŠÍK:               Ja neidem. Ja sa bojím cesty na šífe.

ICH  VELITEĽ:           Veď nemusíš ísť na šífe, môžeš plávať aj peši... 

JERGUŠ  CHLAPIN:    Ja idem, ja! Ja chcem vidieť živých Apačov. 

ICH  VELITEĽ:           Od Winnetoua ponuka neprišla. Zato prišla od Che Guevaru. 

                                    Berieš? 

JERGUŠ  CHLAPIN:    Čo ja viem? 

ICH  VELITEĽ:           Tu máš pas aj vízum. Ak si to rozmyslíš, dokumenty mi vrátiš.

                                     Vyšleme niekoho iného. 

PRVÝ  PANDÚR:        Aj tak o tom musí najprv rozhodnúť Hornouhorská rada 

                                     hejtmanov. 

TRETÍ  JANIČIAR:     A definitívne o tom môže rozhodnúť až gróf Eszterházy. 

FERI  OŠTINOHA:     Ten, čo sme mu onehda kaštieľ...oné...?

ICH  VELITEĽ:            Presne ten.  

PIATY  PANDÚR:       (K ich veliteľovi) Súdruh veliteľ, nemali by sme ísť? Aby sme 

                                     došli do krčmy ešte zavidna. 

ICH  VELITEĽ:            Poďme, už sme tu zbytoční...

SUROVEC:                  Hej, Prvý janičiar, a mamku si tu nezabudni. 

PRVÝ  JANIČIAR:      Ďakujem, že si mi pripomenul. Koho by som popri koni 

                                     viedol? Chalúpka by mi dal... 

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Choďte do riti..! 

 
 
D r a g o

( P o k r a č o v a n i e )


.............................
obrázková príloha


Jánošík
janosik_.jpg


dráb (niečo si nacvičuje)
drab380.jpg


janičiar
janiciar333.jpg


Winnetou
winnetou333.jpg


Che Guevara
cheguevara.jpg


Tatári (...pre prípad, že by sa v príbehu objavili)
tatari.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?