Hornouhorský zbojník Juraj a jeho družina 33 - otvorený list

Autor: Drahoslav Mika | 1.5.2011 o 23:10 | (upravené 4.5.2011 o 19:39) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  100x

Na druhý deň ráno.

Odkiaľsi zhora sa ozve zvučka Zákruty. Príroda akoby ožila. Poľanou prejde medveď, ale nikto si ho nevšíma, lebo vedia, že napríklad v Tatranskej Lomnici je to bežný jav. Iba Floki pre istotu ujde na strom. Pod modrou oblohou trilkuje škovránok, ktorý si sem odskočil (poodletel) od žatvy. Nikolovi Šuhajovi sedí na pleci veverička a lúska krížovku. Poniektorí si brúsia valašky, iní zuby. Zbojníci sa tešia, že nemusia na pánske. Každý má dnes voľný program. Mišo od Ilčíkov, Jano Kravincovie a Jerguš Chlapin sedia v tráve a študujú mapu Horehronia.

JERGUŠ  CHLAPIN:    (Podíde k Turoňovi-Zbojníkovi brúsiacemu valašku)

                                       Počúvaj, Turoň, už dlhú dobu mi vŕta hlavou jedna vec. Už mi

                                       aj dieru do hlavy vyvŕtala, ľaľa (Ukazuje do ucha). Chcem 

                                       mať istotu... 

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Nuž veď hej, istota je istota, aj mníška tak povedala, keď 

                                       naťahovala šprcku na sviečku.  Istota je guľomet... A o čo 

                                       ide? (Preruší brúsenie valašky) 

JERGUŠ  CHLAPIN:    Vraj si poznal môjho ňaňku...

TUROŇ-ZBOJNÍK:       Nuž veď hej. Zbíjavali sme spolu, na Bludovom vrchu a tak...

                                       Odvtedy som chorý na bludný nerv... 

                                       Dobrý chlap to bol. Nebyť Jánošíka, mohol byť on našim 

                                       kapitánom. 

JERGUŠ  CHLAPIN:    Vieš, Turoň, všeličo sa povráva o jeho skone... Vraj si mal v 

                                       tom prsty...

TUROŇ-ZBOJNÍK:      Jerguško, že ti  jazyk neodpadne, tu pred Všemohúcim Diom 

                                      (Pozrie sa do neba a prežehná sa) ti prisahám, že to všetko 

                                      si navymýšľal ten árizátor Ondrejovie. Písal, čo mu tinta na 

                                      pero priniesla. Vari som ja nejaký Gajdošík zradný?

GAJDOŠÍK:                 (Tvári sa, že nič nepočul.) 

JERGUŠ  CHLAPIN:   A nevieš náhodou, kto to mohol byť?

TUROŇ-ZBOJNÍK:      Nuž, všeličo sa medzi ľudom pospolitým šepká. Vraj to 

                                      eštebáci, či komunisti... Ale mohla to byť rovnako aj Katarína

                                      Medičejská či gánovský neandertálec. Všetko je vo 

                                      hviezdach...

ATTILA:                        ... iba pálenka vo  fľaši... (Prechádza s fľašou  pomimo)

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Nalej nám, Ati, po jednom, keď už si tu poruke.  

ATTILA:                       (Naplní im poháre a odchádza)

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Tak, Jerguško, dajme si do nosa!

JERGUŠ  CHLAPIN:  (Zovrie ruku v päsť a vrazí Turoňovi jednu do nosa. Turoňom 

                                     to ani nehne, lebo je to tvrdý chlap, ako starogrécka žula) 

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Jerguš, za čo? 

JERGUŠ  CHLAPIN:   Dajme si do nosa - sám si povedal...

TUROŇ-ZBOJNÍK:      Iba ak tak... Vidno, že si zo samoty a nepoznáš hornouhorské

                                      porekadlá... To sme si mali vypiť... No, a ja som si svoje 

                                      vypil...  Attila, nalej ešte po jednom. A pripíš to na Jánošíkov 

                                      účet. 

MIŠO  ILČÍK:               Ozaj,kde len môže byť?   Teda Ďuri. 

JANO  KRAVINEC:     Určite mu je samému smutno. 

MIŠO  ILČÍK:               Možno ani  vypiť nemá s kým... 

JANO  KRAVINEC:     Zbojník potrebuje priateľa.

MIŠO  ILČÍK:               A ešte viacej nepriateľa. 

JANO  KRAVINEC:     A to už prečo?

MIŠO  ILČÍK:               Priateľa neozbíjaš.

GAJDOŠÍK:                 (Ale nie celkom nahlas.)  Oj, či len nie... Len aby bolo o čo. 

JERGUŠ CHLAPIN:   Ja by som také dačo nedokázal. Ja som veriaci a vyznávam 

                                     amorálny kódex budovateľa zbojníckej hornouhorskej 

                                     spoločnosti. 

HOLUB (VTÁK)           (Letí nad poľanou, kým ju nevyhlásili za bezletovú zónu)

HOLUBINEC:              (Dopadne na mapu Horehronia)

JANO  KRAVINEC:    Toto má byť čo?

MIŠO  ILČÍK:               Podľa všetkých príznakov hovno. 

JANO  KRAVINEC:    Vidím...aj cítim... ale aké:

MIŠO  ILČÍK:               Holubäcie 

JANO  KRAVINEC:     Koťuha... A vraj posol mieru...  

JERGUŠ  CHLAPIN:   (Ani sa nepostaví, posediačky rozkrúti valašku a tá vzápätí 

                                      holuba zasiahne a ten padá na zem)

RUDI  OŠTINOHA:      Máš ty ale mušku...

JERGUŠ  CHLAPIN:   Čmeliaka mám, a nie mušku. Vôbec som ho nechcel trafiť, 

                                      iba odohnať . Ja som človek vtákomilovný...

JANO  KRAVINEC:     (Zoberie holuba zo zeme) Na polievku bude, aj rodičkám takú 

                                      dávajú...  A čože to tu má..? Na nožičke priviazané? Akási 

                                      ceduľka. (Odviaže ceduľku z nožičky)

JERGUŠ  CHLAPIN:  (Zoberie holuba, priloží si ho k ústam a ticho pošepká) Vstaň 

                                      a leť!

HOLUB (VTÁK)           (Vstane a letí, zakrúži nad poľanou a potom pristane 

                                     Jergušovi na ruke ako poľovný sokol.)

VŠETCI:                      Apoštol... Esénec... Kumránsky zvitok... 

MIŠO  ILČÍK:               Asi písmo... U nás sa páni takto dopisujú, alebo listy z 

                                      väzenia si posielajú... Poštové či aké holuby sa to volá... 

                                      Aj pán prepošt má takého. 

UHORĆÍK:                   Lepší holub v hrsti... ako nenaliaty pohár...

JERGUŠ  CHLAPIN:  Dajte to sem. (Číta.). Určené Jánošíkovej zbojníckej bande, 

                                      ktorú on sám podľa ruského vzoru družinou pomenoval. 

MIŠO  ILČÍK:               A čo ďalej? Čítaj ďalej!

JERGUŠ  CHLAPIN:  Jú - pí -es, považujte za porúčenô pánu Bohu

JANO  KRAVINEC:     A nestojí tam. kto sa to o nás zaujíma? 

JERGUŠ  CHLAPIN:  Stojí... tu to je. Generálny štáb vojsk Veľkonočného ostrova. 

                                     Do... hocičoho... kde to je, ten ostrov? Veľkonočný?? 

MIŠO  ILČÍK:              Na Horehroní o takom neviem, ani na Gemeri. 

JANO  KRAVINEC:    (Podidúvši)  Opatrne, nepoškoďte známku. Takú ešte 

                                      nemá ... môj syn... 

MIŠO  ILČÍK:               Neotravuj!

JANO  KRAVINEC:     A nezabudnite tam dať prezenčnú pečiatku a riadne to 

                                      zaevidovať. Pre každý prípad. Zbojník nikdy nevie. 

MIŠO  ILČÍK:               Hovorím ti, aby si neotravoval. 

SUROVEC:                  Tak už to otvorte!

MIŠO  ILČÍK:               (Obzerá obálku!) Nenesie to žiadny stupeň utajenia, takže 

                                      môžme. 

MĽANDRIAK:               Ešte sa pozri, či to nie je súrne a vec nestrpí odklad ...

                                      A či je porto riadne vyplatené.

KUBO  BLCHA:           Nemali by sme zvolať povinnú schôdzku zbojníckeho krúžku?

                                      Je to adresované všetkým. Aj s prezentáciou? 

MAŤO  KLIEŠŤ:          A čo sme - v parlamente? 

MIŠO  ILČÍK:               Tak dobre, keď tak chcete. Páni zbojníci, zvolávam plenárnu 

                                      členskú schôdzu tu a teraz. Mobily nech si každý odloži na 

                                      schodíky pred chatou. Jerguš, tu máš, čítaj, ja už slabšie 

                                      vidím.

JERGUŠ  CHLAPIN:  (S holubom na pleci)

                                      Znevážená banda zbojnícka, výkričník...

SUROVEC:                  Naozaj výkričník? Tak to teda čujme.

JERGUŠ  CHLAPIN:   Generálny štáb spojených mierových vojsk Veľkonočného 

                                      ostrova v súvislosti s tým, že nedodržiavate rezolúciu číslo 

                                      2552 prijatú nami, ktorú sme ako nótu zaslali Veľkému 

                                      Hornouhorskému Churalu , a tým ohrozujete životné záujmy

                                      Veľkonočného ostrova na celej Zemi, Marse, Jupiteri a 

                                      západného pobrežia Hmloviny Andromédy , prikazujeme vám

                                      s okamžitou platnosťou zničiť všetky vaše zbrane 

                                      hromadného ničenia, konkrétne valašky stredného doletu s 

                                      účinným dohodom do 150 lakťov a 210 stôp vzor HU-1712. 

                                      Ľudovo povedané valašky typu Päsť - Jedľa a Päsť - Buk, 

                                      pretože najmä posledne menované prekážajú v meraní 

                                      červenej anglie od buka do buka. Verte či neverte, 

                                      Veľkonočný ostrov a jeho spojenci majú iba tie najlepšie 

                                      mierové úmysly a nezmysly.  Všetko, čo robíme, robíme iba 

                                      za účelom zlepšenia živorných podmienok národa 

                                      hornouhorskorómskeho, ktorý vy, len vy, a jedine vy 

                                      nemilosrdne zbíjate a okrádate v masovom meradle. A to už 

                                      hraničí z genocídou acidofilného mlieka. Ďalej vašej bande 

                                      zakazuje sa nosiť široké opasky kožené vzor 1700 a orlom 

                                      podperené klobúčiky, pretože aj toto môže ohroziť svetový 

                                      mier a zaváňa to terorizmom.  V prípade že tak neučiníte a 

                                      nepodriadite sa nášmu veleniu, zoberiete na seba 

                                      zodpovednosť aj za to, že k vám zavítame na neohlásenú 

                                      návštevu. A navyše vyhlásime bezletovú zónu pre vtáky 

                                      všetkých druhov ako aj bezplavebnú zónu pre kapry z 

                                      ozorovského rybníka. Aby ste vedeli, že neide o žiadny žart, 

                                      práve sme s úspechom odskúšali najnovšie typy palcátov, 

                                      cepov, kôs a vozovej hradby. 

                                      S pozdravom... Nepřátel se nelekejte, na množství nehleďte,

                                      Váš ... podpis nečitateľný, odtlačok palca... Za pochopenie 

                                      vopred ďakujeme. Česť... ďalej akési rozmazané slovíčko... 

                                      Tak, to je všetko.  (Necháva list kolovať, nie kolkovať.)

 

D r a g o   

( P o k r a č o v a n i e )

.................................
príloha: pieseň Jerguša Chlapina

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?