Hornouhorský zbojník Juraj a jeho družina 37 - ZOO

Autor: Drahoslav Mika | 7.5.2011 o 22:10 | (upravené 8.5.2011 o 15:03) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  87x

O dve sekundy neskôr

MAŤO  KLIEŠŤ:            Vari nám nechceš nahovoriť, že si celý ten čas vo Valašsku 

                                        strávil.  Tak dlho by si tam nevydržal. 

JÁNOŠÍK:                       Čo hriecha tajiť,  aj v Holyvúde som bol. 

ATTILA:                          Hej? A načo? 

JÁNOŠÍK:                       Natáčajú dokumentárny film.

SUROVEC:                     A o čom?

JÁNOŠÍK:                       (Hrdo vypne hruď.) O Jánošíkovi.

MIŠO  ILČÍK:                  A bez teba by to nezvládli...

JÁNOŠÍK:                       Presne tak... Aby niečo nedoplietli, bol som im poskytnúť 

                                        informácie z prvej ruky a druhej nohy. Ešte dobre, že nie 

                                        som kôň, lebo by aj zo štvrtej chceli. A aby niečo 

                                        nepoprekrúcali, veď viete, aká je CNN. 

GAJDOŠÍK:                   A zaplatili... dobre? 

JÁNOŠÍK:                      Určite mi nebudete veriť, ale to ja všetko bez nároku na 

                                        honorár, na služobný príjem. Sobotníky tam vyhlásili, 

                                        benefičné zbíjanie na afroamerickú onkológiu a 

                                        narkomaniu. A aby sme čo najviac vyzbierali, každý záber 

                                        sme aj sedem razy opakovali.  

ZBOJNÍCI:                     (Smejú sa.) Hej... ty a zadarmo... Ty, čo si v dlžobách až po 

                                        uši.   

JÁNOŠÍK:                       Bol som, Ale už nie som. 

ZBOJNÍCI:                      Ako to? To si tak zbohatol? A nám kedy povraciaš? 

JÁNOŠÍK:                       Nezbohatol. (Sníme si parochňu.) Vidíte? Uši som si dal

                                        plasticky  premiestniť o sedem centimetrov vyššie. Takže

                                        už nie som až po uši.

FERI  OŠTINOHA:        Už si si mohol premiestniť aj nos niekam nad koleno. 

JÁNOŠÍK:                       Vtipný si, sedliak. Veľmi vtipný. A to už prečo na koleno?

FERI  OŠTINOHA:         Aby ti nemohli povedať, že si horenos.  

IŠTVÁN:                          My máme doma nosnicu a tá nos vôbec nemá. 

JÁNOŠÍK:                       Tak mám rozprávať, či môžem odísť? Nikto ma nepočúva. 

ATTILA:                           Dúfam, že si nás v to holyvúde všetkých spomenul. 

JÁNOŠÍK:                        Všetkých. Okrem Poliakov.

NIKOLA  ŠUHAJ:            Prečo ich nie?

JÁNOŠÍK:                        Privlastniť si ma chceli. A čo som ja - pša krev... choľera? 

                                          Dokonca keď akýsi Beneš vymeriaval novú hranicu medzi 

                                          Poliakmi a Uhrami, ja som rýchlo preskočil hranicu sem, na

                                          Horné Uhry. Horné akné. Veď kto by mi odtiaľ potom 

                                          pozvanie na návštevu poslal? 

TUROŇ-ZBOJNÍK:          Ale bavme sa o vážnych veciach. Vrátiš mi dlžobu? 

JÁNOŠÍK:                         Nevrátim. 

ZBOJNÍCI:                        A mne?...A mne?...A mne?... 

JÁNOŠÍK:                         Ani...Ani...Ani tomu, co muruje! 

MIŠO  ILČÍK:                    A  to už ako? Máme na teba výpalníkov poslať? Alebo 

                                          daňovákov? 

JÁNOŠÍK:                         Radšej výpalníkov... Nie, nie... ani výpalníkov. ... Aj tak by

                                           ste všetko prepili. 

MIŠO  ILČÍK:                    Aj pandúrom si dlžný, aj sedliakom v dedine... Len stavu 

                                           zbojníckemu hanbu robíš.  

JÁNOŠÍK:                          Aj tá chamraď pije. Za pohárik by si dali aj susedove 

                                           koleno vŕtať.  Nebožiecom...

HRAJRUKA:                     Prečo si myslíš, že sme ožrani? Čo sa ti na mne nepáči? 

                                          Ja napríklad abstinujem. 

JÁNOŠÍK:                         Triezvy zbojník by  v takejto kokotine nikdy 

                                           neúčinkoval. Trpíte to len preto, že vám tu na každom 

                                           treťom riadku niekto nalieva, však, Atilla? Hej, Ištván, 

                                           dones dreger, odo dnes bude každý fúkať. 

IŠTVÁN:                            (Uteká čo mu nohy stačia do 20. storočia, a donesie odtiaľ 

                                           dreger.)

ZBOJNÍCI:                        (Fúkajú všetci postupne do dregera, ale nik nenafúka. Iba

                                           na konci Jánošík, ale rýchlo vynuluje výsledok, aby ostatní 

                                           nezbadali. )

JERGUŠ  CHLAPIN:       Vidíš, komisár... či vlastne hejtman (kto má tie prevraty 

                                           ustriehnuť...?). Všetci sme triezvi jak novorodeniatka. 

                                           Strebeme tu vodu ako najatí, aj s riasami a sinicami a 

                                           musíme sa kvôli divákom a čitateľom pretvarovať, že nám 

                                           to chutí a že sme opití.

JÁNOŠÍK:                         (Pre seba popod nos.) Kokoti!... Väčší ako som si myslel. 

                                           (Pokračuje nahlas.)

                                           Potom je načase vyhlásiť výnimočný stav. 

MIŠO  ILČÍK:                    Keď ho budeš vyhlasovať, vyhlás už zároveň aj stanné 

                                           právo. Papierom sa musí šetriť.  

JÁNOŠÍK:                         Stanné právo? načo?

MIŠO  ILČÍK:                    Aby konečne každý mohol spať v stane. Veď takto na 

                                           zemi tu do jesene reumu schytáme.  

RUDI  OŠTINOHA:           Alebo vlka.

KUBO  BLCHA:                Keby Karkuľku, nepoviem. 

FLOKI:                              Hav!

FERI  OŠTINOHA:           Lebo ak nie, presadíme to cez odbory.  

MĽANDRIAK:                    Zdravotnícke. Ja tam mám príbuzného.  

GAJDOŠÍK:                      Je tu jeden háčik na ryby. Odbory nemáme.

JÁNOŠÍK:                          Prečo?

GAJDOŠÍK:                       Škoda. Ja som sa tak tešil, že budeme štrajkovať. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:           Že vyhlásime hromadnú hladovku.

FERI  OŠTINOHA:           Ja som si chcel urobiť odborný rekvalifikačný kurz, lebo 

                                           ako zbojník som zatiaľ bez pracovného...tpfuj! ..  

                                           zbojového zaradenia a nemôžem byť povýšený.   

SUROVEC:                       A čo sa nedáš ponížiť: Vari vieš, že ponížení budú 

                                           povýšení?             

UHORČÍK:                        Je to pod psa.

FLOKI:                               Hav! Hav! Hav! 

UHORČÍK:                         Tak dobre, pod mačku...Hádať sa nebudem. 

JÁNOŠÍK:                          Chlapi, a či vy viete, že v zahraničí sa už zbíja po novom?

                                           Moderne?  Inteligentne? 

ZBOJNÍCI:                        Ako? Nevieme. Vysvetli nám to. Aj my chceme kráčať s 

                                           dobou. 

JÁNOŠÍK:                         Tak dobre. Rozanalyzujeme to na konkrétnom príklade. 

                                           Robte si poznámky. 

                                           Potrebujeme k tomu veľmi málo. Je treba vyrobiť veľmi 

                                           veľké písmeno "Z"

UHORČÍK:                         Mám ja brata stolára (Zanôti)   Urobí nám. Za fľašu 

                                           slivovice. Ani materiál nebudeme hradiť. Vytuneluje sa 

                                           nejaký tunel na rozostavanej diaľnici, tam je dosiek 

                                           habadej.  

MAŤO  KLIEŠŤ:               Dva habadeje. Minule som sa tam bol pozrieť. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:           No dobre. To veľké "Z" by sme mali. Čo ďalej? 

JÁNOŠÍK:                          Attila a Ištván sa vedia dobre driapať. Na zámok - či by 

                                           ste dokázali vyliezť? 

ATTILA:                             Že či? Iba lano musím mať. Lebo nie som poistený. 

JÁNOŠÍK:                          Jednej peknej bezlunnej noci sa presunieme do Bojníc. 

IŠTVÁN:                             Na zámok?

JÁNOŠÍK:                          Na!  Vidím, že ti to páli. Tam na streche zámku teda v 

                                            noci primontujete to veľké písmeno "Z" 

UHORČÍK:                         Ešte otázka. To veľké "Z" musí byť v úvodzovkách? 

JÁNOŠÍK:                          Správny postreh. Nemusí, ba nesmie, v úvodzovkách by

                                            bolo príliš nápadné.  

HRAJRUKA:                      A čo ďalej?

JÁNOŠÍK:                          Nič. To je všetko. Ráno sa pán gróf prebudí, pôjde na 

                                           prechádzku koňmo. Keď sa bude vracať späť, zdiaľky sa 

                                           pozrie na zámok a zamyslí sa:  Veď toto nie je môj zámok. 

                                           Môj zámok je Bojnický. A toto tu je ZBojnícky. A ja cudzie 

                                           zámky nepotrebujem, veď s tými čo mám, neviem, čo 

                                           robiť. Ľudí musím poprepúšťať, aby som kríze zadosť 

                                           učinil. A tak mám o jednu starosť menej. Lokajovi 

                                           Ernestovi povie: -Choď, Ernestko, pohľadaj nejakých 

                                           zbojníkov, nech si ten zámok prídu prevziať aj s 

                                           inventárom. A my vtedy, akože čírou náhodou vyhrnieme 

                                           sa z lesa a že ani nás hľadať nemusí. 

                                           A zámok bude náš, akože je Boh nado mnou. Všetko 

                                           legálne, v súlade so zákonom, ani kmotor Figeľ-Groš 

                                           by sa za nás hanbiť nemusel. Len ešte na katastrálnom 

                                           bude treba dať niekomu... fľašu... 

SUROVEC:                       Alebo radšej po papuli. 

MIŠO  ILČÍK:                    No a ďalej? Čo ďalej? Zbojníci na zámku... to je 

                                           neprirodzené. Zámok predáme, či  čo? A o peniaze sa 

                                           podelíme? Takto chceš svoje dlhy posplácať?   

JÁNOŠÍK:                         Aj to mám premyslené. Vybavíme si živnosť a budeme 

                                          podnikať. 

MIŠO  ILČÍK:                   To je ešte väčšia debilina ako prvá časť. Zbojníci - a 

                                          podnikať? V čom, prosím ťa? 

JÁNOŠÍK:                        Budeme prevádzkovať zoologickú záhradu. 

UHORČIK:                       Tak to potom treba spolu dve veľké Z a dve veľké OO.

KUBO  BLCHA:                Ale jedno Z a tie dve OO musia byť   pohromade, ináč by

                                          si nás ľudia s hajzlami mohli mýliť. 

JÁNOŠÍK:                        (Pre seba) A neboli by ďaleko od pravdy. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:          A zvieratá - odkiaľ?  A kŕmiť - čím? Zbojník bez stravy 

                                          vydrží, ale také zviera nie. 

JÁNOŠÍK:                        Ľud chce byť klamaný, nuž ho teda klamme naďalej. 

                                          Pozháňame zvieracie  kože - z leoparda, zebry, mamuta,

                                          opice, bociana, papagája, delfína...  

ZBOJNÍCI:                       A????????????

JÁNOŠÍK:                        A vy sa do nich oblečiete a budete za zvieratá. Návštevníci

                                          vám občas hodia oriešok, suchú kôrku... Hladní nebudete.

                                          V dnešnej dobe nikoho nenapadne napísať tam - Zvieratá 

                                          nekŕmiť! Deťom aj dôchodcom radosť urobíte, maturanti 

                                          sa s vami budú fotiť,  budú vás chodiť študovať zoológovia

                                          z celého sveta. 

RUDI  OŠTINOHA:         Za úvahu to stojí. 

FERI  OŠTINOHA:          Aj z Ameriky? 

JÁNOŠÍK:                        Z Ameriky nie. Oni teraz majú problémy s teroristami. Ešte

                                         by si nás mohli pomýliť. 

ATTILA:                           Ja sa už normálne teším. Ja chcem byť opica. Aj tak som 

                                         sa z nej vyvinul. 

GAJDOŠÍK:                     (Nedôverčivo)  Opice sa musia vedieť aj po stromoch 

                                         driapať...

ATTILA:                           Keď som robil v cirkuse, tak sme to nacvičovali. Aha! 

                                          (Čosi-kamsi sa vyšplhá na strom)

FLOKI:                              (Kamsi-čosi sa vyšplhá za Attilom.)

ATTILA:                            (Vydriapavší sa až pod vrcholec jedle sedí na konári 

                                          ďaleko od komárov, je mu dobre a lúska bukvice, ktoré sa 

                                          bohvie ako dostali na jedľu. Možno mu ich doniesol Floki.)

                                          Zem!  Vidím Zem! 

MĽANDRIAK:                   Veľký objav si urobil. Veď na nej stojíme. A pevne. 

ATTILA:                            Vlastne... Čo to trepem... Horííí!!! Horííííí! 

JÁNOŠÍK:                         Kde horí" Čo horí? 

ATTILA:                            Kaštieľ horí!!! Kaštieľ grófa Erdôdiho horí!!!

JÁNOŠÍK:                        Tak toto v našom programe nebolo. Sme tu všetci? 

ZBOJNÍCI:                       Ja tu som... Aj ja.... Aj ja. ...Ja tiež....

JÁNOŠÍK:                         Naozaj nikto nechýba? Do triednej knihy ste sa pozreli?

NIKOLA  ŠUHAJ:             Nechýba. Ba ja som tu navyše. 

JÁNOŠÍK.                         A čo neideš domov?

NIKOLA  ŠUHAJ:             (Roztúžene.) Keď s vami je tak dobre...  V minulom živote 

                                          som bol isto Uhor.  Horno...

JÁNOŠÍK:                         Kto to len mohol podpáliť? 

GAJDOŠÍK:                      Niekto z konkurenčnej firmy. Účty a tak... V dnešnej dobe 

                                           čo Hornouhor, to zbojník s veľkým Z. 

UHORČÍK:                        Tak objednám  ešte jedno veľké Z?

ZBOJNÍCI:                        Nie!!! Už žiadne veľké Z!!! Už nikdy žiaden svár!!!  Alebo 

                                           cmar? 

KUBO  BLCHA:                Chlapi, môžem vám zarecitovať dačo z vlastnej tvorby? 

UHORČÍK:                        Čujme!

KUBO BLCHA:                 Jánošík bral, potom dával

                                           a sebe nič nenechával.

                                           Tým pokazil náladu

                                           Daňovému úradu.

GAJDOŠÍK:                      Ešte len teraz došiel, a už mu lezie do... rybníka.  Nemáš 

                                           tam dačo vlasteneckejšie?

KUBO  BLCHA:                Mám čože by som nie? 

                                          Horí ohník horí, nie jak voľakedy -

                                          Ktože vás vytiahne, Horné Uhry, z biedy?  

                                          Sokoli dvanásti, a či štyridsiati?

                                          Či musia  Horniaci vždy chodiť bez gatí? 

ZBOJNÍCI:                        Bravó! Bravó! Toto by mali počuť v Budapešti! Nalejte 

                                           Kubovi! Nalejte všetkým! 

KUBO  BLCHA:                (Nasleduje umelecké kláňanie) 

                                           Ešte jedna faktická pripomienka. 

ZBOJNÍCI:                        Čujme!

KUBO  BLCHA:                Mám pozmeňovací návrh.

ZBOJNÍCI:                        Už zase politika.... Nie!!!

KUBO  BLCHA:                Ale ja mám iný návrh. Nasledujúce dejstvo by sa mohlo 

                                           odohrávať pri rybníku vo Veľkých Ozorovciach. Tu bude 

                                           málo miesta. Príde veľa vystupujúcich. Súhlasíte?

TUROŇ- ZBOJNÍK:          (Sklamane) V Ozorovciach?: Veľkých?   Veď tam ani 

                                           krčmu nemajú.      

JÁNOŠÍK:                         Dobrý nápad. Aspoň raz sa pozriete na svet triezvymi 

                                           očami. 

TUROŇ- ZBOJNÍK:          Mne by stačilo cez ďalekohľad.

MIŠO  ILČÍK:                    A nemohli by sme potom na tom rybníku odohrať námornú

                                           bitku?

MAŤO  KLIEŠŤ:               A čo sme, Košičania? Kassavárošťania? A okrem toho - 

                                          úprimne - kto z nás vie plávať bez plávacej duše?  A bez 

                                          plutiev? Videli ste už zbojníka s plutvami?

SUROVEC:                      Ja som raz videl, ale to bol zahraničný zbojník. Tuším 

                                          americký.  A tie plutvy mu dali iba preto, aby mu nesmrdeli

                                          nohy. 

JÁNOŠÍK:                        A to do tých Veľkých Ozoroviec chcete naozaj, alebo len 

                                          tak - virtuálne? 

MĽANDRIAK:                   Ako partizáni po štyridsiatichdeviatich rokoch..?

KUBO  BLCHA:               Stačí virtuálne, cestovné je dnes drahé a nik to nepreplatí. 

JÁNOŠÍK:                        Tak teda zajtra vo Veľkých Ozorovciach. Na rybníku. A 

                                          dopumpujte do neho vodu, aby sme sa bahnom nebrodili. 

                                          Choďte cez Kašin, tade je to bližšie. Zistite, či je v Čiži 

                                          dosť rýb na suši (nie na súši)  a či nie sú ožiarené. Všeličo

                                          sa dnes stáva. A ľudia tak verili feudalizmu..   A nerobte 

                                          hluk, nemusí každý vedieť, že idú zbojníci. Družina Juraja 

                                          Jánošíka, nositeľka to  Rádu práce. 

                                          Najlepšie bude, ak ta prídeme inkognito. 

                                          Sú ešte nejaké organizačné otázky? 

TUROŇ-ZBOJNÍK:          Ja by som navrhoval do povinnej výbavy každého zbojníka

                                          zaviesť kádéčka, Je o lepšie, ako nôž na prepitie... tpfuj!.. 

                                          na prežitie.   A pomenovať by sme ich mohli napríklad 

                                          Javorina.

GAJDOŠÍK:                     Lepšie by bolo, keby sa volal Jánošík! 

TUROŇ-ZBOJNÍK:         Ďalší analolezec...

MĽANDRIAK:                  Keď sme už pri tom pomenovávaní, ja by som navrhoval

                                         niekedy v budúcnosti pomenovať Jánošíkovým menom 

                                         nejaký tank. Mám takú víziu, že raz to bude náčim. A podľa 

                                         okolnosti aj nejaký partizánsky oddiel. 

JÁNOŠÍK:                       Nech je teda tak. Dohovoril som!

FLOKI:                            Howgh! 

D r a g o

( P o k r a č o v a n i e )


..........................
hudobná príloha - spievajú:


Trebunie Tutki





Nikola Šuhaj



Ištván a Attila



Sandokan

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?