Aida Vediščeva

Autor: Drahoslav Mika | 25.5.2011 o 9:09 | (upravené 25.5.2011 o 10:35) Karma článku: 2,21 | Prečítané:  405x

V príspevku o Gajdajovom Triptychu som dva razy spomenul meno Aidy Vediščevovej (svojim štýlom interpretácie mi tak trochu pripomína Editu Pjechu), ktorá naspievala niektoré pesničky pre jeho filmy. Najpopulárnejšou sa stala Pesnička o medveďoch z veselohry Kavkazskaja plennica - Kaukazská zajatkyňa. Tu, ako som onehda spomínal, prepožičala svoj hlas Natálii Varlej... A svoj hlas prepožičiavala Aida aj do mnohých ďalších hraných aj animovaných filmov a seriálov. Jej meno sa však v titulkoch nie vždy objavilo. Ale poďme po poriadku, aby nám tu nevznikol galimatiáš (krásne slovíčko, ťažko ho prekladať do iných jazykov)

Aida Semjonovna Vediščeva (Аида Семёновна Ведищева), podľa rodného listu Ida Solomonovna Weiss (Ида Соломоновна Вайс) uzrela svetlo sveta 10. júna 1941 v Kazani. Kazaň je krásne historické mesto na Volge a je spolu s Astrachaňou jedným z centier Tatárov (volžských Tatárov, pretože existujú aj krymskí). Otec Solomon Josifovič Weiss (možno som prepis priezviska uviedol do pôvodného nemeckého stavu,...) bol profesorom medicíny. Matka sa volala Jelena Mitrofanovna Jemeľjanova. Teda hebrejsko - ruská rodinka. Keď mala Aida desať rokov, rodina sa presťahovala do Irkutska, teda na Sibír, až za jazero Bajkal. Tu absolvovala hudobnú školu a neskôr začala hrávať v študentskom divadle hudobnej komédie. Jej životnou túžbou bolo stať sa herečkou. Absolvovala tu aj jazykový inštitút odbor angličtia - nemčina. Po jeho absolvovaní odchádza do Moskvy a skúša sa dostať na niektorú z divadelných vysokých škôl. Neúspešne. A tak sa teda pokúsila o spevácku kariéru. Jej hlas a štýl spevu zaujal vedúcich niekoľkých hudobných telies a súborov v Moskve.  S viacerými spolupracovala a spievala v nich ako sólistka. (Charkovská filharmónia, Orchester O. Lundstrema, Orcchester L. Uťosova, súbor Meloton, vokálno-inštrumentálny súbor Modré gitary (Голубые гитары)

aida222.jpg aida4.jpg

Ako speváčka sa Aida začína objavovať na javiskách od začiatku 60. rokov. Srdcia poslucháčov v celej krajine si však získala v roku 1967 už spomínanou Pesničkou o medveďoch (bielych... na severnom póle planéty, ktoré sa snažia urýchliť otáčanie zeme, aby čas plynul rýchlejšie a zaľúbenci sa mohli čím skôr opäť stretnúť a povedať si nežné slová). To je tá pesnička, ktorú režisér Gajdaj nedovolil naspievať hlavnej predstaviteľke - "kaukazskej zajatkyni" Natálii Varlej. Zaslúžil sa o to však najmä skladateľ, autor jej hudby Alexandr Zacepin. Stihlo sa predať 7 miliónov platní s touto nahrávkou (všetkých platní s nahrávkami Aidy Vediščevovej sa predalo asi 20 miliónov). 

Pre uľahčenie orientácie Pesnička o medveďoch - Песня про медведей v jej podaní pri hosťovaní v Rusku (v pozadí idú zábery  filmu Kaukazská zajatkyňa)


O rok nato (1968) prináša Aida z festivalu v Sopotách diplom za interpretovanú pesničku Husi, husi  (Гуси, гуси). 


Ešte v rom istom roku pre Gajdajov film Briliantová ruka naspievala pesničku Pomôž mi (Помоги мне) uvádzanú aj pod názvom Sopka vášní (Вулкан страстей).


V roku 1972 "dodáva" pesničku Lesný jeleň (Лесной олень)  pre detskú veselohru Och, tá Nasťa...!  (Ох, уж эта Настя..!) režiséra Jurija Pobedonosceva. 


Uspávanka medvedice  - z animovaného filmu Umka - Колыбельная медвеицы


Čunga Čanga - z animovaného filmu Člnok - Чунга Чанга - Катерок, s Aidou spieva Anatolij Gorochov


Первая весна
- Prvá jar, pesnička z filmu  Biely klavír  - Белый рояль (V tomto filme naspieala viacero pesničiek) 


Ako to už v niektorých režimoch býva, vtedajšia spoločensko-politická atmosféra jej nedovoľovala naplno rozvinúť svoj talent a uplatniť sa. Prispieval (ale nie spevom)  k tomu najmä jej pôvod z otcovej strany. Bola tŕňom v oku najmä ministerstvu kultúry, ktoré jej jednostaj (a niekedy aj dvojstaj) hádzalo tie polienka pod nohy (a pod noty), neraz zrušili jej vystúpenia, a to doslova bez uvedenia príčiny. Prestali ju uvádzať v titulkoch filmov. A čím viac bola obľúbenejšia medzi svojimi poslucháčmi, tým viac si na nej zgustli cenzori a podobní znalci umenia. A čo už môže byť horšieho pre umelca (samozrejme aj vedca či iné povolanie - poslanie), ako nemôcť, presnejšie nesmieť sa naplno prejaviť v tom, v čom sa vyzná, čomu venuje svoju dušu. A akoby jej už nič k šťastiu nechýbalo, rozpadá sa jej manželstvo.

To prinútilo takmer 40-ročnú  umelkyňu (nech mi dáma prepáči prezradenie veku) pomýšľať na emigraciu. Po 9 mesiacoch čakania a vybavovania víz do Austrálie pre seba, svojho syna (jeho otcom bol jej prvý manžel Vladimír) a pre svoju matku, boli tieto zamietnuté.  Roku 1980 odchádzajú všetci traja do USA. Aida (na svoj vek s trochu naivnou predstavou), že ju tam bude čakať niekto s ováciami. Dostať sa "vonku" jej pomáhal druhý manžel  Boris. (Opieram sa a o viaceré jej vlastné interview, poskytnuté pre rôzne tlačové médiá). Že sa jej niekto ujme ako už hotovej speváčky a že nejako bleskurýchle prerazí. Opak bol však pravdou. Amerika je Amerika, tam sa stará  každý hlavne o seba a sám sa prebíja životom i kariérou. Tam neplatia ani príbuzenské zväzky ako u Slovanov. A tak milá Aida v spomínanom veku musela začínať od nuly... 

aida111.jpg aida333.jpg

Najprv štyri roky štúdia na tamojšej divadelnej škole (New York). V spoločnosti sa rýchlo dokázala zorientovať a chápať tamojší spôsob života. Vybadala, kde môže ubrať, kde musí pridať, čo si žiada tamojšie obecenstvo.  Pochopila, že je odkázaná len a len na seba. Zo zdravotných dôvodov sa sťahuje do Los Angeles. Začína sa jej konečne dariť a zakladá vlastné divadlo. Vedie vlastnú televíznu show na kalifornskej TV. V Amerike vystupuje pod pseudonymom Amazing Aida. Jej program sa opiera o piesne z amerických broadwayských muzikálov a hollywoodskych filmov, piesne Michela Legranda (francúzsko - arménsky hudobník a skladateľ, nar.1932), ruské a cigánske (nech mi Rómovia prepáčia) romance, hebrejské piesne. S pribúdajúcim časom vystupovala menej, ale na druhej strane sa stala sama tvorkyňou viacerých piesní (Баллада о Чернобыле - Balada o Černobyli,  Жизнь - это музыка - Život - to je hudba,   Рождество - Vianoce,  Америка - Amerika,  Я вернусь, Москва - Moskva, ja sa vrátim! Posledná z jej menovaných pesničiek vyjadruje jej nostalgickú túžbu po pôvodnej vlasti a od roku 1989 opakovane prichádza do Moskvy a jej vďační poslucháči na ňu nezabudli. Ani ona nezanevrela na svoju starú vlasť, chápala, že nie obyčajní ľudia, ale byrokratický režim bol zlý. V Mogiľove sa zúčastnila na festivale Золотой шлягер - Zlatý šláger. 

Manžel Róbert (tretí v poradí, ktorý ju voviedol do spoločnosti milionárov) sa snažil zakázať jej samej lietať do Ruska. On s ňou však lietať odmietal. Vznikli nezhody, ďalší rozvod. Niečo na ňu narafičil (krásne slovenské slovíčko) a dal ju posadiť do väzenia. Priatelia ju vykúpili na kauciu. Z manželských výsluchov pred súdom urobila "šou", avšak najprv si preštudovala právnickú literatúru, aby vedela, odkiaľ - pokiaľ, teda čo si môže dovoliť, aby sa nedopustila urážky súdu. Potom onemocnela...  

Roku 1990 v USA diagnostikovali Aide rakovinu dôležitých ženských orgánov v treťom štádiu. Začali sa šíriť chýry o jej úmrtí (bulvár sa všade činí) Aida sa aj tu preukáže ako bojovníčka. Napriek neodporúčaniu lekárov trvá na operácii. Potom absolvuje chemoterapiu. Zákerná choroba - ustúpila. Znovu sa naplno zapája do tvorivého života a roku 1998 vytvára vlastnú show pre nové milénium nazvané Мисс Свобода - Miss Sloboda. 

V roku 2001 skomponovala ďalší muzikál Шедевр и поющая свобода - Umenie a spievajúca sloboda, ktorý sa hral roku 2007 na Broadway. 

Roku 2004 získava cenu Kino Watson za interpretáciu filmových pesničiek a ich tvorbu. Roku 2006 bola v Rusku ocenená medzinárodnou cenou Povolanie - Život (Профессия - Жизнь). Jej nositeľom je aj Michail Gorbačov. 

Jej štvrtým manželom sa stáva istý muž menom Naum. Do Ameriky prišiel z Izraela. Syn, s ktorým pricestovala do USA je úspešným podnikateľom v Santa Barbare. V Rusku jej sestra a iní príbuzní žijú prevažne v Donecku. 

"Som veriaca", -hovorí Aida novinárom. "Poznám Toru aj Evanjeliá. ... Všetci sme hlupáci - nenávidíme sa navzájom. A pritom náboženstvo... Boh je len jeden pre všetkých. Po chorobe sa mi "mozog prečistil", veľa som pochopila. Už netúžim ani po peniazoch, ani po sláve..."

Pridám ešte recept Aidy na zdravý život: V potrave nespájať bielkoviny s uhľovodanmi, teda cukrami (oddelená strava). Jesť po trošku, ale každé dve hodiny. Neprejedať sa. Pred každým požitím potravy ústa bezpodmienečne vypláchnuť vodkou (nehovorí, či ju treba aj prehltnúť, ja by som to riskol). Nebozkávať sa s kadekým náhodným človekom. Najviac infekcie sa do organizmu dostáva cez sliznice. K ničomu dobrému nás neprivedie ani častá zmena partnerov. V strave nesmie chýbať zmes medu, ďumbiera, cesnaku a klinčekov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?