Hornouhorský zbojník Juraj a jeho družina 41 - sčítanie zbojníkov

Autor: Drahoslav Mika | 25.5.2011 o 22:02 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  118x

Za zavretými dverami  (sa už zo zvyku otvárajú fľaše) (Bonúsik pre tých, ktorým je odrazu smutno za Jánošíkom) Chata - nehnuteľnosť na hronskom pohorí ešte stojí, stále sa čaká na jej zlegalizovanie. Je jar, a ako vravieval môj priateľ Ľubo Scholz (humorista...už nás sleduje iba zhora a možno mu práve nalieva nektár Julo Satinský): -Venku krásně slunce svítí, ptáci řvou...! Cez dieru v spodnej časti dverí  prelezie vonku  psík Floki. Nechce byť na ťarchu zbojníckej spoločnosti, a tak sa vyšiel "vyvonkajčiť" sám. Nadýchne sa čerstvého vzduchu, urobí pár kľukov a dva páry drepov, tri razy obehne okolo chaty, zastaví sa pod listnatou jedľou (v Hornouhrách je všetko možné), zodvihne ľavú zadnú labku, ktovie načo?, potom pokrčí zadné nožičky, chvíľku v tejto póze zotrvá,  postaví na na štyri, pozrie sa za seba, spomenie si, že jeho predkovia boli inteligentní vlci alebo farkaši, a zahrabe to.

Ešte si trochu pobehá (veď je to taký psí pobehajko), zabreše si nad prázdnym medvedím brlohom, pribehne k chate, škrabká na dvere a kňučí. Ale iba slabo, aby si horár Gondáš nemyslel, že ide o týranie zvierat a neudal ich. V horných Uhrách sa totiž zvieratá týrať nesmú. Na to sú ľudia. Dvere sa pootvoria a objaví sa sám jeho takmer veličenstvo hejtman di tutti hejtmani Juraj Jánošík (podľa iných zdrojov Janošiak). Floki ho chytí zubami za ľavú nohavicu (Jaromíra N. sem neťahajme) a ťahá ho k našej listnatej jedli. Tam ho pustí a kamsi odbehne. Potom sa vynorí spoza kríka, položí pred Jánošíka igelitové vrecko a prísne sa na neho zapozerá. Jánošík nechápe, čo sa deje. Pozerá na psa. Floki sa zúrivo rozbreše a zadnými labkami odhrabe to, čo pred chvíľou zahrabal. Jánošík zatne zuby (lebo valašku nemá naporúdzi), v duchu zahreší (Canis tua mater! - to aby nezabudol, že študoval aj za kňaza) a s odporom, ale predsa len urobí to, čo by urobil každý slušný psíčkar  na jeho mieste. Potom si odpľuje. Floki radostne vrtí chvostíkom a teší sa, že teraz on je vodcom svorky. Aj keď nezvoleným. Voľba vodcu svorky je o úplne inom ako voľba hornouhorského prokiho. Kandidáti musia zápasiť a fotografujú sa dokonca radi. Najmä zvíťazivší.  Jánošík sa vráti do chaty a Floki uprednostní pobyt na čerstvom vzduchu (vtedy ešte nebol smog ani radiácia, ľudia nevedeli, čo je suši a pochutnávali si na údenáčoch, zavináčoch, zemiakoch a čiernom kaviári). 

Chata býva zvyčajne zariadená v štýle hornouhorského rokoka, lenže teraz kvôli nakrúcaniu špagetti easternu všetko vyniesli do vedľajšej miestnosti, aby to bolo ukryté pred zrakmi príliš investigatívnych novinárov. Veď po nakrúcaní chata bude aj tak venovaná charite. Zostali teda steny plné parohov, kančích zubov, medvedích koží trofejné pierka z dropa, kozub je nezvyklo umiestnený uprostred miestnosti (tak, ako to mávali Hornouhri v neolite), takže okrúhly stôl, za ktorým sedávajú, musí byť iba po obvode a v prostriedku je diera. Dalo by sa to aj inakšie, ale hasiči boli proti. Stôl je dvojvrstvový, horná doska je otáčavá, a zbojníci si tak môžu posúvať poháre či iné dobroty. Pri dverách je stĺp so zaťatými valaškami. Obuchy sú hrdzavé, dávno nepoužívané. V kúte oproti je sud s pivom a nad ním sa skvie nápis Výčap u bútľavej vŕby. Ktosi namiesto do zberných surovín, doniesol plechovú tabuľu z krčmy sem. Chlapi sedia po obvode stola, popíjajú, ujedajú... čo už iného má chudák hornouhorský zbojník robiť? Maťo Kliešť potichu hrá na ústnej harmonike nostalgickú pesničku Neďaleko Temešváru spadla baba do lekváru. Dvere sa otvoria a vstupuje Jánošík. 

 

JÁNOŠÍK:                 Kravinec...

JANO KRAVINEC:  Tu!

JÁNOŠÍK:                 To si ty doviedol toho psa?!

JANO KRAVINEC:   Akého psa? Ak niekomu zmizol pes, Gajdošíka sa pýtaj.

                                   On je kynológ. Aj v kine raz bol. 

JÁNOŠÍK:                  Nerob sa sprostejším, ako v skutočnosti si! Hovorím o 

                                    Flokim.

JANO KRAVINEC:    No... tak teda ja... Nechtiac. Uvidel som psa, pridal som 

                                    sa k nemu a on ma vlastne doviedol sem. Ale to je 

                                    premlčané, to ešte v prvom dieli...

JÁNOŠÍK:                  Tak sa o neho aspoň staraj!

JANO KRAVINEC:    Veď ho kŕmim... ak je čím...

JÁNOŠÍK:                   Pes má nielen papuľu, ale aj druhý otvor na opačnom 

                                    konci tela. 

JANO KRAVINEC:    No... má...

JÁNOŠÍK:                  Tak si po ňom upratuj! Znemožnil si ma. 

JANO KRAVINEC:    Ja? Ako?

JÁNOŠÍK:                   Tvoj Floki. Musel som to po ňom upratať.

JANO KRAVINEC:     No, až tak hrozné to zase nie je. 

JÁNOŠÍK:                   Nie je. Lenže to snímala skrytá kamera a ja som sa 

                                     musel tváriť, že to robím s potešením. 

JANO KRAVINEC:    Tak sa poteš, tu máš... (nalieva Jánošíkovi páleného do

                                     kalíška) 

JÁNOŠÍK:                   Daj sem... (zoberie pohárik a chystá sa vypiť)

FLOKI:                        (Silno sa vonku rozbreše a nerozoznať, či od radosti, 

                                     od strachu alebo od zlosti.)

VŠETCI:                      (Stíchnu)

                                     (Otvoria sa dvere a dnu sa fučiac vrúti Nikola Šuhaj)

NIKOLA ŠUHAJ:        Chlapi, zle je! 

ZBOJNÍCI:                  Čo, vari pán gróf dušu vypustili? Horí? Privatizujú? 

                                     Deložujú? Zrušia nás?

NIKOLA ŠUHAJ:        Horšie... Chcú vás sčítať!

SUROVEC:                 Prvý - druhý - tretí - vystúpiť, prvý -druhý - tretí - 

                                     vystúpiť,...

FERI OŠTINOHA:      Eniki - beniki - kliki - bé...ábe - fábe - domine...

NIKOLA ŠUHAJ:        Len si robte srandu, veď vy uvidíte... Bol som v krčme 

                                     U bútľavej vŕby a tam som to počul. 

                                     Zrátavať vás budú. 

JERGUŠ CHLAPIN:   Nás? A teba nie?

NIKOLA ŠUHAJ:         Mňa nie, ja tu trvalý pobyt nemám. Ja pijem karpatské 

                                      brandy. 

ATTILA:                       Tak to ja sa tiež zriekam hornouhorského poddanstva, 

                                     ja sa sčítavať nechcem.

GAJDOŠÍK:                Zradca! 

MĽANDRIAK:              A to... sčítanie... to bolí viacej, ako injekcia? 

SUROVEC:                 Moja reč - keď sme sa už nechali zaočkovať, načo nás 

                                     ešte sčítavať? Čo sme - pokusné zajace?     

KUBO BLCHA:           Za nič nás nemajú.

GAJDOŠÍK:                Keby zaplatili, tak sa započítať dám, ale zadarmo? 

RUDI OŠTINOHA:     Tí páni sú nevypočitateľní.... a zbojníci nezapočitateľní. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:    (napraví si klobúčik na hlave) A čo to to sčítavanie 

                                    vlastne je? 

MIŠO ILČÍK:              Konečne rozumná reč. Mali by sme si to najprv ujasniť. 

                                    Možno je to aj na niečo dobré. 

UHORČÍK:                  Ak sa to nedá jesť ani piť, tak to dobré nie je. 

JÁNOŠÍK:                  Chlapi, vie niekto z vás, čo to sčítanie vlastne je? 

NIKOLA ŠUHAJ:       Tu...akési papiere som tam šlohol...               

JÁNOŠÍK:                   Prvý hornouhorský zbojník, ktorý kradne. Ukáž to sem. 

                                    (Zoberie papiere od Nikolu, pozerá do nich, potom 

                                    pomaly číta): Údaje o byte...

NIKOLA ŠUHAJ:       Nekradnem... Ja som teraz sčítacím komisárom...

MAŤO KLIEŠŤ:         No hej, vy tam na východ od raja máte s komisármi 

                                    skúsenosti.

TUROŇ ZBOJNÍK:    Čo je to byt?

SUROVEC:                To je jednoduché - byt, alebo nebyt? To je otázka. 

MIŠO ILČÍK:               Kto je za byt, nech zdvihne ruku, kto je za nebyt, nech 

                                     zdvihne nohu. 

FLOKI:                        (Vbehne dnu a zdvihne nohu)

MIŠO ILČÍK:               Jeden je za nebyt, tak tam zapíš - Kubo, rob 

                                     zapisovateľa, ty si bol aj básnikom...ostatní sú za byt

KUBO BLCHA:           Byt... (zapisuje) 

JÁNOŠÍK:                   Vzory vyplnenia ... Svätý Jur...

SUROVEC:                 Boha jeho - už je aj svätý!!!  Ten pápež si teda dáva 

                                     načas..! 

JÁNOŠÍK:                    Forma vlastníctva bytu...

TUROŇ ZBOJNÍK:     Kašľať na formu, podstatný je obsah. 

JÁNOŠÍK:                   Obývanosť bytu...

FERI OŠTINOHA:      Ja by som navrhoval napísať  krakatit

MIŠO ILČÍK:                A to je čo za somárina?

FERI OŠTINOHA:      Aká otázka, taká odpoveď.  

JÁNOŠÍK:                    Podlahová plocha bytu...

MĽANDRIAK:              Neviem síce, čo to je, ale ktosi kdesi raz spomínal 

                                     plávajúcu podlahu. 

MIŠO ILČÍK:               Dobrý nápad. Napíš tam - motýlik. Alebo aj prsia. 

UHORČÍK:                  Ale pekné, ženské. Nie nejaké zarastené, chlapské. 

JÁNOŠÍK:                   Obytná plocha bytu...

JERGUŠ CHLAPIN:  Napíš tam pí er na tretiu - nech si páni lámu hlavu. 

JÁNOŠÍK:                   Suterén...pivnica...

GAJDOŠÍK:                Dobre, že si pripomenul - v pivnici si chladím pivo, už 

                                     pre neho idem.  

JÁNOŠÍK:                   Bezbariérový prístup k bytu

ATTILA:                      Čo stále s tým bytom majú. Ja vleziem aj cez komín. A 

                                    Floki popod dvere. 

JÁNOŠÍK:                   Zásobovanie vodou...

ZBOJNÍCI:                 (Rehocú sa až sa bruchá chytajú) Vodou..! Víno..!! 

                                    Pivo!!! Slivka!!! A že vodou... Vodou tu ani 

                                    nesplachujeme...

JÁNOŠÍK:                  Záchod...

ZBOJNÍCI:                 (Rehocú sa ešte viac ako predtým) Niet nad latrínu! A 

                                    nad hornouhorský prales. Lopúchy...Floki - náš vzor! 

JÁNOŠÍK:                   Kúpeľňa...

JANO KRAVINEC:    Raz som bol v kaštieli... pani grófku som videl... 

                                    Kúpeľňa nie je zlá vec, ale do lesa sa akosi nehodí. 

                                    Nám stačí Hron náš rodný

FERI OŠTINOHA:     Mňa naposledy kúpali, keď ma krstili. Vraj som veľmi 

                                    vrieskal. Asi to bolí... Odvtedy od toho upustili...

JÁNOŠÍK:                  Kúrenie... bez kúrenia...

MIŠO ILČÍK:              Nuda, pokračuj, lebo tu niekto niekomu jednu vkúri... 

JÁNOŠÍK:                  Klimatizácia...

MĽANDRIAK:            Cudzie slovo. Ignorovať! 

JÁNOŠÍK:                  Kuchyňa... 

TUROŇ ZBOJNÍK:    Dobrý nápad! Ištván, Attila -čo je s tým guľašom? 

ATTILA a IŠTVÁN:   (Z kotlíka nad ohniskom naberajú do ešúsov guľaš)

JÁNOŠÍK:                  Mobilný telefón, počítač, auto...

ZBOJNÍCI:                 (Rehocú sa) Veď to ešte nevymysleli! 

MIŠO ILČÍK:              Ja som bol v záložni... mobily úž sú...

TUROŇ ZBOJNÍK:    Takže to Hornouhorsko predsa len Európu dobieha...

JÁNOŠÍK:                   Je tu ešte jeden list. Údaje o obyvateľovi. 

ZBOJNÍCI:                  O ktorom?

JÁNOŠÍK:                   Neviem... Svätý Jur...

SUROVEC:                Ja som to už na vedomie zobral, opakovať nemusíš. 

                                    Samochvála smrdí. 

MĽANDRIAK:             To nie samochvála, to niekomu z huby...

NIKOLA ŠUHAJ:        Čo? Už rastú huby? Tak ja sa pozriem do lesa. 

JANO KRAVINEC:    Keďže nie je uvedená konkrétna osoba, ja navrhujem, 

                                    aby sme si vytvorili taký prototyp, veď je to v podstate 

                                    jedno, lebo všetko sa robí anonymne

KUBO BLCHA:          Lepšie by bolo verejne, aj s fotkami. Ale ako chcete...

JÁNOŠÍK:                  Miesto trvalého pobytu. ... 

MIŠO ILČÍK:              Pravdu napísať nemôžeme, vyňuchali by nás.  

TUROŇ ZBOJNÍK:    Tak tam uveďme Psí tridsiatok. 

JÁNOŚÍK:                   A to je kde?

TUROŇ ZBOJNÍK:    Nikde a všade... Hlavne, aby nás nenašli. 

JÁNOŠÍK:                  Nie zlý nápad.Zapíš to, Kubo. Miesto pobytu v 

                                    zahraničí...

ATTILA:                      A už je po prototype. Pre jedného sú zahraničím 

                                    Horné, pre iného Dolné Uhry, pre ďalšieho 

                                    Pidkarpatťa...

SUROVEC:                Nebuď pesimista. Celý svet patrí nám - zbojníkom, 

                                    takže tam aj zapíšeme - svet a do zátvorky 

                                    (demokratický). Tam nás hľadať nebudú. 

JÁNOŠÍK:                   Pohlavie...

MĽANDRIAK:             A to si ho mám odmerať či nakresliť? Ja umelecké 

                                    nadanie nemám, aby som ho dokázal opísať. 

RUDI OŠTINOHA:     To sa nás netýka. To je len pre tých, čo sú raz chlapom

                                     a potom zase ženou, a potom si to zase rozmyslia... A 

                                    dvaja chlapi... Hrôza! Klota by sa v krčme obracal. 

MAŤO KLIEŠŤ:          Ovracal..?

KUBO BLCHA:           Tak čo tam mám napísať?

SUROVEC:                 Jeden za všetkých, všetci za jedného! 

KUBO BLCHA:            Dobrý nápad. Ištván, nalej, lebo mi pero vysýcha. 

JÁNOŠÍK:                    Dátum narodnia...

UHORČÍK:                   Nech napíše, že sme všetci reinkarnovaní. 

FERI OŠTINOHA:       A to je ešte čo?

UHORČÍK:                   Neviem, teraz je to v móde. Čím nezrozumiteľnejšie, 

                                      tým lepšie. 

JÁNOŠÍK:                    Rodinný stav...

TUROŇ ZBOJNÍK:      Ako kedy, ako kedy...Podľa potreby. Ale väčšinou 

                                      nezávidenia hodný (alebo závidenia nehodný?)

KUBO BLCHA:            My, básnici, hovoríme - doňevitrimaňa. 

JÁNOŠÍK:                    Tak... toto by sme mohli aj vynechať... Vzťahy medzi

                                      členmi domácnosti...

NIKOLA ŠUHAJ:         (Vracia sa s hubami) Na mňa sa vzťahy nevzťahujú. 

                                     Ja som tu iba dočasne. 

JERGUŠ CHLAPIN:   Ak sa pod slovom vzťah myslí pomer, tak ja som verný

                                     svojej Anči. A basta! A nehanbím sa za to. 

JÁNOŠÍK:                   A ja svojmu národu... A tu, tejto družine, škoda, že nie 

                                     sme na Ružíne, tam sú ryby... Ideme ďalej - Súčasná 

                                     ekonomická aktivita...

ZBOJNÍCI:                  (Rehocú sa ako malé deti a to dosť dlho)

FLOKI:                         (Pribehne a smeje sa spolu s nimi)

JÁNOŠÍK:                    Ďalšie je o tom istom... zamestnanie...postavenie v 

                                      zamestnaní... Čo už môže zbojník robiť okrem toho, 

                                      že zbojníči? 

JERGUŠ CHLAPIN:   Pozerať Šeherezádu...

SUROVEC:                 To znie ako nadávka... 

JÁNOŠÍK:                    Údaje o vzdelaní... To napíšem podľa seba, ja som 

                                      bol aj na vysokej... Nech si myslia, že všetci sme 

                                      boli...

TUROŇ ZBOJNÍK:      Aj ja som bol na vysokej. Šestnastoráka som zložil. 

                                      Kapitálneho. 

SUROVEC:                  Netáraj, kapitálneho smú iba kapitalisti, a my sme ešte

                                      stále feudalisti. 

JÁNOŠÍK:                     Národnosť... Tak tu je to jasné, napíšeme Hornouhor,

                                       a aby nás bolo viacej, zarátame aj Nikolu.  ďalej...

                                       Najčastejšie používaný jazyk...

TUROŇ ZBOJNÍK:       Ja jazyk najčastejšie používam, keď niečo 

                                       ochutnávam. Salmonelózy, cholesteroly a podobne. 

                                       Borovičku ochutnávať nemusím, vypijem ju tak či tak. 

MĽANDRIAK:                Attila...Ujmi sa slova... Teda fľaše... Už mi pípeť 

                                       rastie. 

JÁNOŠÍK:                     Náboženské vyznanie... 

TUROŇ ZBOJNÍK:      Navrhujem na otázku neodpovedať. Také otázky vedú

                                      k rozbrojom medzi ľuďmi. Podobne ako otázka 

                                      národnosti. Buďme všetci ako jeden chlap -

                                      Hornouhrami, nech sa deje čo sa deje. A potom si už 

                                      na nás nikto netrúfne. Citujem otca Svätopluka. Alebo 

                                      chcete aj tie prúty lámať?

JÁNOŠÍK:                    Prehovoril kmeťovský vek a ľudská skúsenosť. Ja som

                                      za. Takže podobné rubriky so sčítania nepatria.

ZBOJNÍCI:                   Tak je. Nepatria: Buďme všetci ako jeden chlap.

FLOKI:                          A ako jeden pes...

MIŠO ILČÍK:                Vidíte, nemá tvár, a ako múdro vraví ... Floki - najlepší 

                                      priateľ zbojníka. 

JANO KRAVINEC:      (K Jánošíkovi) Vidíš, Ďuri, a tebe sa protiví také 

                                      múdre zviera vonkajčiť. 

JÁNOŠÍK:                    Tak ja sa teda v mene hornouhorského národa 

                                      zbojníckeho ospravedlňujem všetkým hornouhorským 

                                      psom, bielym, čiernym, hnedým, škvrnitým, sivým, 

                                      malým, veľkým... A prosím ich iba o jedno - ak už 

                                      brešú, nech nehryzú. Lebo nám doondia porekadlo. 

                                      A Flokimu navrhujem udeliť nejaký titul. 

MĽANDRIAK:              Čo takto čestné uznanie s nápisom Floki - najlepší 

                                      budovateľ feudalizmu! A pritom ho vyfotografovať pri 

                                      rozvinutej zástave

KUBO BLCHA:            Radšej nie, psi sa neradi fotografujú s lístkami. Ešte 

                                      tak s kostičkou... Čo takto povýšiť ho na majora. Keď 

                                      už je tým vodcom svorky... alebo svokry..? 

JÁNOŠÍK:                    A ja večným kapitánom...

MIŠO ILČÍK:                A Rad bieleho leva...

KUBO BLCHA:            Leva nie, mohlo by sa ho to dotknúť. Radšej Rad 

                                      čierneho psa.   

JANOŠÍK:                    Tak to daj do zápisnice. A nech mu zvýšia denný 

                                      prídel pedigree-pál csáky.

                                      Záverečná otázka v opytníku - počítačová znalosť...

NIKOLA ŠUHAJ:         Veď sme sa práve spočítali... Takže sme veci znalí. 

JÁNOŠÍK:                    A ten kód - lepíme? Otec Turoň, čo povieš?

TUROŇ ZBOJNÍK:      Nalepíme, ale hore nohami. Ak to budú chcieť 

                                      prečítať, budú musieť do Austrálie. Ku klokanom. 

JERGUŠ CHLAPIN:    Bohemians ČKD

GAJDOŠÍK:                  A sme zase pri KáDéčkách...

NIKOLA ŠUHAJ:         Ja by som navrhoval doplniť opytník o jednu otázku. 

MIŠO ILČÍK:                Čujme!

NIKOLA ŠUHAJ:         Mňa už tam doma trápila jedna závažná otázka... 

                                      Zaujímalo by ma, a verím, že nielen mňa, aké 

                                      percento Hornouhrov by bolo za používanie slova 

                                      vrecúško a aké za používanie slova sáčok. 

                                      A podľa toho nech je to potom uzákonené. 

MAŤO KLIEŠŤ:           Len či palatín taký zákon podpíše...?

GAJDOŠÍK:                 Ak nepodpíše, odvoláme ho a zvolíme si za palatína -

                                     Jánošíka!  

JÁNOŠÍK:                    Keď myslíte... Ja nedbám...

 

D r a g o     24052011



....................

jeden, dva, tri

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?