Meditácia v holle na 7. poschodí

Autor: Drahoslav Mika | 23.7.2011 o 17:06 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  100x

(Len pre silné žalúdky)



Antiboh vínnej révy utrel spotené fúzy

a nafúkol deravú bublinu pudingových svalov

až po samé dno. 

Z troch tisíc dvojitých fliaš šľahá pekelný oheň

a éter napĺňa sa melódiou podsvetia. 

Zem, otvor sa!

A my vstúpime do tvojich páchnucich útrob.

Zaobideme sa bez šiestich čiernych stien

a zopár klincov.

Ešte si za posledný rubeľ dáme trochu

rumu z Jamajky

a zatvoríme oči. 

Preplavíme sa po oceáne krvi,

až z toho bude na zvracanie.

A potom otvoríme svoje telo

a ponúkneme kaukazského orla

pečeňovou paštétou a bulkou za 16 kopejok.

Nezostane nám ani na metro,

ani na mizerný kolotoč.

Pôjdeme načierno a budeme z výšky pľuť 

na zákony odstredivej sily.

Šľah biča po holom chrbte,

divoký rev

a dostavník sa pohne.

Okované kopytá zabubnujú na pekelnú bránu

a smola v kotloch vystúpi do polovice lýtok.

Sám Lucifer nám podá zašpinenú ruku.

Budeme výskať, ako keby nás na nože brali,

no roztopená smola neklesne.

Bude vrieť a stúpať

vyššie a vyššie.

Po kolená, po stehná, atakďalej, atakďalej...

Prestaneme cítiť.

Len tupé bublanie diamantovočiernej masy

bude tlačiť na ušné bubienky, 

tak ako kedysi zvuky tam-tamov,

ktoré, volajúc o pomoc, privádzali do varu

krv ľudožrútov. 

Otrávené šípy a mŕtvy tiger, ktorý ešte včera

zabíjal svojou labou kopytníky  a iný drobizg

a pred ktorým sa triasla džungľa za bezlunnej noci. 

Seknutie obojstrannýmmečom

a praská oceľová obrúč okolo spánkov. 

Kam sme sa to dostali?

Ani sme neprišli,

ani sme nič nevideli,

ani sme nemali nad kým zvíťaziť. 

Bohovské!  Život, či živorenie?

Ja - kontra môj obraz. Žijem? On živorí?

Živorí a bojuje, bojuje, lebo chce byť, chce byť,

teda ... keď chce byť, musí sa biť, keď sa bije,

je. Je, teda žije.

Ja žijem, nebojujem. Som dávno mŕtvy...

Alebo som možno vôbec nebol.

Bol iba On. On - nerovná sa - Ja. 

On, ktorý si ma vymyslel, aby ma trápil,

aby ma utešoval.

Chcel mať hračku a hrať sa s ňou,

ako sa hrajú mačatá štyri týždne po pôrode

s klbkom nití a bojazlivo utekajú pred psom

na reťazi.

Zatiahnite oponu a zapnite starý gramofón

s velikou trúbou!

Nech znie symfónia s ortieľom života a zubov,

vytrhnutých silou posledných troch výbuchov 

Popocatepetlu. 

Nech zláme kosti hadovi, plaziacemu sa 

pod jabloňou

hriechu

s prekrásnym jablkom v papuli, v ktorom je

kríž.

Nie!

Na tom netrpel nikto. Ale bude.

Bude, len čo zahryzne a po brade mu potečie 

potok spenenej krvi, ústiaci do rieky snov.

Koráb sa prevráti a ty piješ hltavo morskú penu,

hĺtavejšie, ako si kedysi píjaval Prazdroj 12

v Klube 99.

Piješ, lebo cítiš blízkosť púšte, kde nájdeš iba

horúci piesok, tŕnie a zopár zdochnutých tiav,

patriacich kedysi zbojníckej karaváne

istého Araba - šejka,

čo zomrel prebodnutý vlastnou dýkou,

rukou prekrásnej otrokyne, ktorú ukradol

na jednej zo svojich lúpežných výprav,

a ktorá neznášala jeho dotyky

ako abatiša v kláštore Svätého Marka. 

Nedokážeš plávať proti vodopádom

a prúd ťa unáša,

ako ťa v prvých dňoch života nosila vlastná matka,

bezmocného a plačúceho,

roniaceho slzy nevinnosti

a chrániac ťa viac

ako chráni tŕnie krvavočervenú ružu

pri náhrobnom kameni. 

Hrdzavá gilotína šteklí hrošiu kožu

na zarastenom krku

poznačenom červenou stopou po utrhnutej slučke 

a zlomenom jarme

páchnucom volským potom a trochou humusu,

sýtiacim sladké plody hriechov

mikrofónmi zloby,

zožierajúcimi oskalpovanú lebku,

odtrhnutú od vyhladnutej kostry

vykopanej v pravej polnoci na Veľký piatok

v kúte židovského cintorína

z mohyly bez nápisu

a bez akejkoľvek  hviezdy. 

I ona, kostra, niekedy bola. Ale to bolo vtedy,

keď jej skalp sedel na hlave

a ona túžila byť večnou v priestore a čase. 

Túžila, až kým jej nevypadali zuby múdrosti

a bolo nemožné prežúvať žeň-šeň,

vymáčaný v denaturovanom liehu. 

Tak. 

 

D r a g o                jar/1971, Leningrad 
 


petrohrad.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?