Krajina odetá
v predbúrkové ticho
Jediný slnka lúč
a hneď som si kýchol
Veštby tak hovoria
o našom osude:
Vraj keď somár kýcha,
chvíľa pekná bude.
Miešajú sa mračná
ako s mliekom káva -
so svetlými tmavé
Búrka podriemkáva...
Len zdiaľky dolieha
zvuk hromobudíka...
Dal by som si teraz
kúsok makovníka
Rozkvitli predo mnou
porcie zmrzliny...
Hoďte po mne - pivom...
kto nie ste bez viny! D r a g o 04062011