Grék Mikis Theodorakis

Autor: Drahoslav Mika | 13.6.2011 o 23:23 | Karma článku: 2,75 | Prečítané:  658x

Dávno to bolo... Niekedy na začiatku mojej puberty. Boli zimné prázdniny, každá trieda však musela na jeden deň prísť do školy, hrali sme tam rôzne spoločenské hry a mladá pani (pardón,... súdružka...) učiteľka púšťala na starom gramofóne platne. Veľmi sa nám páčila pesnička Deti z Pyrea, myslím, že to bolo v interpretácii dvojice Yvetta Simonová - Milan Chladil. Neskôr sme si tú platňu kúpili aj domov. Páčila sa všetkým. Kdeže som ja vtedy vedel, že existuje nejaký Mikis Theodorakis... Tým menej Mános Chatzidákis, jeho súčasník, autor hudby aj textu Detí z Pyrea... To bolo, ak neberiem do úvahy šiestacký dejepis (Staroveké Grécko) môj prvý dotyk s gréckou kultúrou.  

A ešte predtým, bol som asi štvrták, keď sme podpisovali hárky za oslobodenie z väzenia Manolisa Glezosa. A že mi raz Grécko učaruje, i s jeho históriou, mytológiu, filozofiou, kultúrou, evzonmi (vojaci čestnej stráže v krojoch), moriami, ostrovmi, horami... príjemnými ľuďmi v krajine, kde môžete bez dozoru nechať peňaženku na stole pred reštauráciou, či doklady v košíku pred volantom bicykla, otvorené auto, ...a všetko nájdete tak ako ste tam nechali aj po dlhom čase (ak to, pravdaže, nevyužijú našinecké typy), kde vám pivo (a s úsmevom) načapujú do krígla z mrazáku, a nad čiarku, a napriek tvrdeniam bedekrov od vás nikto to sprepitné nečaká,...s obchodmi a obchodíkmi (vrátane Lídlu), kde je každý kúsok tovaru označený cenou, a ak vám nedajú zľavu, tak určite nezaplatíte viac, ak  je napísané na nálepke, kde vám pokladníčka sama zabalí potraviny do firemnej igelitky a usmieva sa na vás... tak to by som nepredpokladal ešte pred desiatimi rokmi. Krajina, v ktorej sa nikto neponáhľa...A ak navyše poviete pár slov po grécky, tak ste "ich" a oni "vaši". 

Ale posuňme sa... Nech prejde Mika k Mikisovi...

Mikis Theodorakis - Μίκης Θεοδωράκης , uzrevší svetlo tohoto sveta na slnečnom ostrove Chios (Hios) 29.7.1925, potomok krétskeho Gréka a maloázijskej matky (z mesta Krini, dnes turecké Cesme).

Záujem o hudbu prejavoval už od raného detstva a prvé pesničky zložil skôr, ako sa naučil hrať na nejakom nástroji. Už ako 17-ročný v meste Tripolis na Peloponéze založil zborové teleso. Mladosť trávil na viacerých miestach - ostrov Lesbos (povestný antickou poétkou Sapfó), mestečko Ioannina (kde prišiel o život miestodržiteľ Ali Paša), iónsky ostrov Kefallónia, peloponézske mestá Pyrgos (Veža), Pátra - tretí najväčší prístav Grécka, Tripoli (Trojmesto)... Potom sa presťahovala rodina do Athén. 

Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do hnutia odporu. Nacistami bol zatknutý a týraný. Po vypuknutí občianskej vojny v Grécku (1946 - 1949) bol poslaný do vyhnanstva na ostrov Ikaria a odtiaľ prevezený do koncentračného tábora na ostrove Makronissos. Ani tam (Nevdojak som si spomenul na čílskeho všestranného umelca Victora Jaru, vyslov Charu, ktorému polámali prsty, mučili ho a nakoniec zastrelili po vojenskom puči v septembri 1973) sa to neobišlo bez mučenia. 

V Athénach roku 1950 dokončil konzervatórium, odbor hudobný skladateľ. Na roky 1954 - 1959 odchádza do Paríža, tam absolvuje konzervatórium, odbor hudobná analýza a dirigentstvo. Veľa tvorí - vznikajú tu komorné prelúdiá a sonáty, symfónie a tri balety. 

Po návrate do vlasti (1959) v Athénach zakladá orchester a v blízkom Pyreu hudobnú spoločnosť. Dostáva sa aj do vyššej politiky, za Jednotnú demokratickú stranu sa stáva poslancom parlamentu (1964 - 1967). V tom období začína naberať na popularite. Tvorí hudbu na slová básní významných gréckych básnikov (Odysseas Elytis, Iorgos Seferis, Ianis Ritsos,  Akovos Kambanellis,...)

V apríli 1967 po puči "čiernych plukovníkov" (tí zakázali jeho hudbu) stiahne sa do ilegality. Vystupuje proti vláde J. Papadopulosa. Potom je aj s manželkou Myrto väznený 5 mesiacov v arkádskej dedine Zatuna. Narastá tlak svetovej verejnej mienky, roku 1968 ho z väzenia púšťajú, ale je poslaný do vyhnanstva. Už v nasledujúcom roku ho však zase uväznia a dajú do koncentračného tábora  Oropos (pod Athénami). Nastáva nový tlak verejnej mienky (D. Šostakovič, L. Bernstein, A. Miller, G. Bellafonte,...) a v apríli 1970 ho prepúšťajú. Odchádza do Francúzska, tam, vo vyhnanstve, koncertuje a zisk posiela do Grécka na podporu bojovníkov proti junte. Tvorí piesne aj počas režimu, napr. cyklus Ta Laika (Ľudovky) v duchu syrtaki. Po páde junty (júl 1974) sa vracia do Grécka. 

V rokoch 1980 - 1990 bol opakovane zvolený za poslanca parlamentu a vo vláde K. Mitsotakisa zastával úrad ministra kultúry. 

V súčasnosti žije na dôchodku, vraj v dobrom duševnom aj telesnom zdraví, píše knihy a občas koncertuje. A zastáva názor, že Grécko by sa malo zbaviť cudzích politických vplyvov, lebo iba tak môže zostať Gréckom...

Jeho neter Maro Theodoraki je tiež populárnou gréckou hudobnou skladateľkou. 

Syrtaki... Mikis Theodorakis skomponoval hudbu k filmu scénaristu a režiséra Michalisa Kakoianisa Grék Zorba (1964) v hlavnej úlohe s Anthony Quinnom, v ktorom si zahrala aj Irene Pappas. Vo filme zaujme o.i. scéna tanca na pláži, kde starý, ale až veľmi jarý, Zorba učí mladého priateľa kroky tanca Syrtaki. Štýl Syrtaki teda do gréckej hudby uviedol práve Theodorakis a ten sa ujal. Vychádzal pritom z gréckeho štýlu Rembetiko (20.- 40. roky) a z konštantinopoliského štýlu Chasapiko. Samotná pieseň Zorba bola inšpirovaná krétskou piesňou Armenochorianos Syrtos (skladateľ Iorgos Kutsurelis). Ako hlavný hudobný nástroj tu vyniká grécky strunový inštrument buzuki, ináč veľmi obľúbený. Za tento film bol Theodorakis trojnásobne nominovaný na Oskara

grekzorba.jpg iphigenia2.jpg
Záber z filmu Grék Zorba 

Aj keď dej filmu Grék Zorba sa odohráva na patriarchálnej a tradície zachovávajúcej Kréte kdesi začiatkom minulého storočia, Grék Zorba vraj skutočne žil, avšak na pevnine, málo severne od mesta Katerini pod bájnym Olympom. V jeho dedinke je prístupné amatérske ľudové múzeum. 

Dnes sa s tancom Syrtaki v Grécku stretávame na každom kroku. Nechýba ani na jednom gréckom večere usporiadanom pre turistov, no stačí, ak rytmus Syrtaki znie dlhšie ako minútu, za ktorú sa stihne vstrebať Grékom rytmus do žíl, a už sa tancuje - jednotlivci, dvojice, malé skupinky i celé veľké kolá či rady tancujúcich, od najmladších po najstarších, muži, ženy, deti, známi i neznámi, pochytajú sa za plecia alebo oddelene, môžete sa pripojiť, kroky vás rýchlo naučia, je jedno, či je to pred alebo v reštaurácii, pri pláži, v záhrade, či priamo na ulici (vtedy autá prednosť nemajú... vodiči to rešpektujú a vôbec sa nerozčuľujú...) V Grécku autá nemajú prednosť ani pred stádami oviec či kôz voľne sa pasúcimi bez dozoru, prechádzajúcimi cez hlavnú cestu alebo "siestujúcimi" priamo na asfaltke. Vtedy majú prednosť kamery a fotoaparáty. 

Ďalšie nominácie na Oskara: Serpiko (1973), Obliehanie, "Z" (1969) - režisér Kostas Gavras. Faedra (1962), Elektra (1962), Deň, keď vyplávala ryba (1962)

Jeho tvorba je veľmi rozsiahla - symfónie, komorné skladby, populárne tance a piesne v ľudovom štýle, opery (Štvrť Anjelov, Dionýzova premena - podľa literárnej predlohy Kostasa Kariotakisa), Balety (Orfeus a Eurydika, Elektra,  Antigona, Medea - všetky podľa antického Lysistrata, Pieseň o mŕtvom bratovi, Milenci z Terruelu,...Grék Zorba ako balet), hudba k Sofoklovým dramatickým dielam (Kráľ Oidipus), hudba k Filmu Ifigénia (Irene Pappas)...

Populárne sú snáď po celom svete známe jeho pesničky. Spievajú ich najlepší grécki interpreti, a svetoví tiež nezaostávajú... Z You Tube sa ani odísť nechce...

Ta paidiá tou Peiraia   Deti z Pyrea  (autor Mános Chatzidákis)


Dóxa To Theo   Sláva Bohu 


Kaliméra, Ílie, Kaliméra   Dobrý deň, Slnko, dobrý deň


Ena To Chelidoni    Jedna Lastovička 


Sto Perigiali To Krifo   Na brehu utajenom 


Strose to Stroma Sou  Usteľ si (Nájdeš ma pod Akropolou) Sichra


Zorbas Dance - Zorbov tanec (Z filmu Grék Zorba - Antony Queen)


Varka Sto Gialo   Loďka na pobreží 


bazuki2.jpg evzoni.jpg
Buzuki                                    Evzoni 

Ak by mal niekto záujem o kroky Syrtaki... prosím...
http://www.youtube.com/watch?v=iS18UyM5oiY 
http://www.youtube.com/watch?v=bvBvMhYTAKY&NR=1 

Ak nemáte loptu na plážový volejbal...
http://www.youtube.com/watch?v=GrVdpPzp68A&feature=related 

A ešte v podaní pseudoevzonov...
http://www.youtube.com/watch?v=qPROXhnoUm8&feature=related 

Nezabúdajte, že ku Grécku patrí úsmev... a ten sa Vám vráti.

D r a g o     12062011

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?