Investícia (Fejtón)

Autor: Drahoslav Mika | 14.7.2011 o 21:02 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  91x

Stúpil som na zebru. Nie na takú, čo behá v pyžame po Afrike, ale na priechod pre chodcov a tvory podobné. Vždy lepšie, ako vstúpiť do strany či iného politického subjektu. Pred samým nosom (ešte dobre, že ho mám dosť dlhý) mi prudko zabrzdilo luxusné čierne auto západných parametrov s tmavými sklami na oknách. Okienko na vodičovej strane (nie politickej) sa otvorilo a z neho sa vysunula naholo vystrihaná lebka v tmavých okuliaroch. 

-Filipovič! Si to naozaj ty? -zakričala hlava a ja som podľa hlasu spoznal spolužiaka zo základnej Pištu Polhoša. Naposledy sme sa videli oného novembra v osemdesiatom deviatom na námestí, keď sme svorne a vzorne štrngali kľúčmi, ja od škodovky a Polhoš od trabanta. Kričali sme spolu s ostatnými To je ono! To je ono! My nie sme ako oni! K lopate! K lopate! a podľa pokynov z tribúny sme utvárali koridor.

-Sadaj! -pokynul mi Polhoš, a ja som nasadol, hoci pôvodne som mal namierené do krčmy ovlažiť po šichte svoje hrdlo niekoľkými čapáčikmi a posilniť sa nejakou tou borovičkou. 

-Si mojim hosťom, -vysvetlil mi Polhoš moje spoločenské postavenie a o chvíľu sme zakotvili v nóblesnom podniku, aký som doteraz vídaval iba v markizáckej Smotnke. 

Usalašili sme sa a Polhoš objednal fľašu balantínky. Po niekoľkých zdvorilostných frázach (Čo žena? Ako deti? Kde pôsobiš?) zaviedol Polhoš reč na najdôležitejšiu tému dneška -peniaze. 

-Nesťažujem sa, -vravím, -hoci dnes by som sa už mohol, ale aj tak mi to nepomôže. Prácu mám, zarobím obstojne, aj manželka je zamestnaná. Na stravu, byt, oblečenie to stačí... A niekedy niečo aj odložíme. . 

-No-no-no... ušetríte! A čo s tým? Ako to zúročujete? -zaujímal sa Polhoš. Nebodaj ich do banky vkladáte, na polpercentný úrok... 

-Presne tak...,-zahanbil som sa trochu.

-Počúvaj, Filipovič, ty netúžiš po vlastnom dome, chate, parádnom fáre, či aspoň zahraničnej dovolenke? 

-Kto by netúžil, ale...

-Správne - Ale! Ibaže ty nevieš, ako na to. Ty žiješ ešte v starom svete. Mal by som pre teba tip...

-Nie, nie, nie! Žiadne BMG či Drukos výnos, na také ja nenaletím! Veď to poznáme...

-Kto tu hovorí o Drukose, o BMG-čku? Hral si už niekedy?

-Hral...v mladosti...na gitaru...

-Cha! Na gitaru! -pohŕdavo sa zaškľabil Polhoš. -V kasíne si už bol? Keno si tipoval? Sazku? Športku? Ruleta? Automaty? 

-Nebol...netipoval...-priznal som sa ako malý žiačik a navyše s pocitom menejcennosti. 

-Koľko máš pri sebe? -bol zvedavý Polhoš. 

-Dvadsať litrov... Práve som vybral z banky... Na nový televízor. 

-Dobre, -šiel Polhoš priamo na vec, -Ja ti dám rozpis. Tutovka! Ručí za neho jedna zahraničná firma. A ty mi vycáluješ desať...

-Korún?

-Litrov!! Za to, že ti dám rozpis. A zvyšných desať vrazíš do rozpisu. A vyhráš milión! 

-Mi-li-ón? -až som zabudol zatvoriť ústa.

-Aj dva... Pri troche šťastia aj tri. Rozpis je rozpis. Ide len o to, aby vyžrebovali tvoje čísla. 

-A keď nevyžrebujú?

-Je tam toho! O mesiac to skúsime znovu. 

Sedem pohárikov whisky urobilo svoje. Desať litrov som odovzdal Polhošovi, zvyšných desať som vrazil do stávkovej kancelárie. Bol by v tom čert, aby som nevyhral! S takým rozpisom...až zo zahraničia... 

A bol... Ten čert v tom... Nevyhral som. Šokovaný som začal vytriezvievať. Ako to vysvetlím žene, svokre, deťom..? 

Odrazu mi vyššia moc osvetlila rozum. Kto má u nás najviac peňazí? Vláda! Kto povolil stávkovanie? Vláda. Teda kto je na príčine, že som prišiel o svoje peniaze? Vláda!!! Komu idú odvody z výhier? Teda vláda mi to musí vrátiť. Musí! 


Sazkári, športkári, tipujúci, kartári, automatčíci, hazardéri...ruletári všetkých kasín, spojme sa! Nájdime si dobrého advokáta, najlepšie v nejakého v okuliaroch,  a zažalujme vládu. Proces určite vyhráme. A aby sme sa poistili, vypíšeme petičnú akciu! 

Tak nám, krupiér, pomáhaj! 


(P.S. Žiadneho Polhoša ani Filipoviča nepoznám, mená som vybral z telefónneho zoznamu, lebo sa mi páčili. Aj aakákoľvek iná podoba so skutočnosťou je čisto aj špinavo náhodná)


D r a g o        2003

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?