(Stvorené pri príležitosti
obriezky Jošiho zbierky
Slnečnice)
Josip, ten poet sivofúzy,
čo rád sa váľa po tráve
a noc čo noc ho kopú Múzy,
vždy lieči srdcia boľavé.
Sedemkrát Miluj a raz zase (Miluj I - VII, Nezábudky - názvy zbierok Jošiho básní)
Nezábudkami zaprší -
Život objíma v celej kráse
v doline i na návrší
Miluje hviezdnej noci Ticho -
veď Orión mu učaril -
ženského tela vôňu vdýchol -
v posteli jazdí Safari
Dve farby nosí v srdca sieni -
bielu a žltozlatistú .
Biela je farba pivnej peny
Tú žltú máva neistú
Raz je to farba pod tou penou -
Dvanástka vždy mu učarí -
Jesenin s dušou nachmelenou
nemusí čakať do jari...
Inokedy to farba Slnka
Aj suchomorských slnečníc
Na lúče včielka Maja brnká ...
Svet nekonečných koľajníc...
So Slnkom svetu býva milo,
kým Faeton koč neriadi
Do slnečníc sa prevtelilo
konča Jošiho záhrady
Tam, kde sme všetci svoji - naši,
tam na nás hľadia zvysoka
Pri borovičke, pri guláši ...
Lúč z nebeského obloka
A píšu verše do bloka D r a g o 13092007