Solitudo

Autor: Drahoslav Mika | 28.2.2012 o 5:01 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  84x

(Sergejovi Jeseninovi)

Сергей Александрович ЕсенинСергей Александрович Есенин

Večer dobrý, Sergej Alexandrič! 

Vy ste tam, a ja som ešte tu.

V dobách rôznych sviece naše zažli -

Šliapali sme jednu planétu. 

 

Ani pre Vás, ale ani pre mňa

Život nebol len veselý bál.

Boli chvíľky svetla, boli temná...

V niečom som sa Vám aj podobal. 

 

Detstva časy - polia, lúky, mama...

V bytí mojom tiež nechali sled.

Psík dvorový - veď aj to sa stáva -

Nechal detskú dušu osamieť. 

 

Vy ste mali kabackuju Moskvu -

Ja som naše krčmy vymetal.

Duchom vínnym zaháňal som tosku,

V krčmách býval nevolený kráľ. 

 

Duša moja je jak holé vtáča.

Vám Širaz, mne Hellas blízka je.

Ja s Athénou Vesmírom sa vznášam,

Vám zas učarila Šagane. 

 

Tak ako Vás lákajú ma knihy

(Internet - ten žerie básnika - 

Raz v ňom ideš hota a raz čihi)

Bližšia je mi teda klasika. 

 

V nej viem s vami splynúť v plnej kráse -

S jarabinou, láskou, brezami.

V snoch vídam Vás často na Parnase -

Nektár Múz mi nie je neznámy. 

 

Prepáčte, že leziem Vám do Duše

(Ani Vysockij to nemal rád)

Vlažia ma však verše vaše skvúce,

S Vami túžim jednu lýru hrať. 

 

Viac než po dva roky za Váš jeden

Sudičky mi dali do vena.

Keby človek dopredu tak vedel

Z ktorého sa napiť prameňa... 

 

Podľa rokov som Vám takmer dedom.

Pre Večnosť však čo to znamená?

Na nebi nám obom Mesiac bledol

Sajúc verše hviezdam z vemena.  

 

Cesta barda nie je nikdy priama -

Neraz musí Duša osamieť -

Zužuje sa Žitia panoráma -

Do Mandaly vložený je svet. 

 

Milý Sergej! (Môžete mi tykať...)

Vraj tam Hore Duše splývajú. 

Ctí si Vás tu dole Drago Mika

A máva z Vás hlavu boľavú. 

 

Svetu "Vale!" dali ste bez slova,

Bez stisku rúk a v rozkvete liet.

Duší stret pred svetom Irij schová...

Raz snáď spolu vrátime sa späť...  

 

.............................................................

Moskva kabackaja - Moskva krčmová,

názov jednej Jeseninovej zbierky básní 

 

Irij, tiež Virij - u starých východných Slovanov 

bájná teplá krajina, kam na zimu odlietajú vtáky,

ponímaná ako zasvätie, Raj. 

 

D r a g o      28112011

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?