Jeseninovská sága 2 - prapredkovia a predkovia

Autor: Drahoslav Mika | 3.3.2012 o 20:02 | (upravené 9.5.2013 o 11:13) Karma článku: 7,69 | Prečítané:  201x

Spomínať Jesenina, jeho súrodencov, súčasníkov a potomkov a nespomenúť jeho predkov by mohlo tých na onom svete uraziť. Nasadnime teda do stroja času (Машина времени) a prenesme sa o niečo vyše sto rokov späť...  Čo sa tak asi dozvieme?

Сергей Александрович ЕсенинСергей Александрович Есенин

Po línii Sergejovho otca:

Nikita Osipovič Jesenin (1843 - 1885) - dedo Sergeja Jesenina, otec jeho otca.  

Nikita sa teda oženil až (na tú dobu to bolo - až!) ako 28-ročný. V dedine dostal prezývku Mních (Monach). Zobral si 16-ročnú Agrafenu Pankratievnu Arťušinu (1855 - 1908 alebo 1909). Automaticky jej prischla prezývka Mníška (Monašenka). Postupne prischla prezývka celej rodine a aj ďalšej a po nej nasledujúcej (Sergejovej) generácii. Tak sa z Jeseninovcov stali "Mnísi".

Nikita Osipovič bol dlhé roky dedinským starostom, písal ľuďom rôzne žiadosti, a tak si ho vážili ako múdreho a triezvo uvažujúceho človeka. Zomrel ako 42 - ročný, teda žiadny starec.

Agrafena Pankratievna zostala so štyrmi deťmi, dvoma synmi a dvoma dcérami. (Jeden zo synov, Alexnder Nikitič, je otcom Sergeja Jesenina.) Hlavným príjmom rodiny sa tak stalo prenajímanie izby najmä umelcom a mníchom (naozajstným), ktorí prichádzali na nejaký čas do tohoto rjazanského kraja (asi 200 km juhovýchodne od Moskvy blízko rieky Oky). 

Alexander Nikitovič / Nikitič Jesenin (otec Sergeja, 1873 - 1931), jedno zo štyroch spomínaných detí Nikitu Osipoviča a Agrafeny Pankratievny. Preslávil sa svojim hlasom - diskantom. Od detstva spieval v cirkevnom zbore, na svadbách aj na pohreboch. Ako 12-ročného ho chceli zobrať za speváka do Rjazanského chrámu. (Čítal som v článku, myslím o J.N.Hummelovi to bolo, že nádejných chrámových spevákov zvykli pred mutovaním zbavovať mužnosti, aby sa im nezmenil hlas.) On však s tým nesúhlasil a odišiel do Moskvy, kde si našiel miesto robotníka v obchode s mäsom. O dva roky za ním prišiel i jeho brat Ivan, ten sa dal na klampiarstvo a vyrábal rôzne predmety z plechu. A roku 1912 prišiel za otcom aj syn Sergej, pracovali spolu a bývali v slobodárni.

Alexander Nikitič pracoval ako mäsiar... Nikdy však nezabil zviera z vlastného dvora. Nemal na to srdce. Vravel, že tie nemé tváre ho majú radi, dôverujú mu, keď ich ide kŕmiť, utekajú za nim... A tak keď bolo treba doma zarezať sliepku či iné chovné zviera, musela manželka volať niekoho z dediny, aby to prišiel urobiť za malý bakšiš.


Po línii Sergejovej matky: 

Alexander Nikitič sa po šiestich rokoch stal mäsiarskym majstrom. Ako 18-ročný prichádza domov na dedinu, aby sa oženil. Jeho manželkou sa stáva 

Tatiana Fjodorovna Titova (podľa manžela Jesenina, 1865 - 1955). Nemala plných sedemnásť rokov, keď sa vydávala. Okrem nej mali jej rodičia ešte troch synov.

1rodicia_jesenina.jpg 2rodicia_jesenina.jpg
Rodičia Sergeja Jesenina, Alexander Nikitič Jesenin
a Tatiana Fjodorovna, rod. Titova


Tatiana Fjodorovna vlastne ani nemala byť manželkou Alexandra Nikitiča. Mala sa vydávať za iného, už boli aj dohodnutí, avšak krátko pred svadbou sa otcovia oboch strán pohádali na nejakej malichernosti a ich rody sa hádam aj znepriatelili. Navyše sa Tatiana nechcela vydávať za Jesenina. Pre každý prípad ju jej otec držal až do svadby zatvorenú v nejakej miestnosti. "Vyslobodil" ju až tesne pred sobášom. Teda aj svadba z prinútenia mala svoj podiel na tom, ako sa k sebe budúci manželia správali. 

Alexander Nikitič nechal manželku na dedine a sám sa vrátil do Moskvy. Dva roky po ňom sa oženil aj jeho brat Ivan. Tatiana žila bez manžela päť rokov. Svokra mala radšej Ivanovu manželku ako ju. Napriek tomu, že bola pekná a pracovitá. Mala však aj svoju hrdosť, a možno tvrdohlavosť zdedil neskôr Sergej práve po nej. Navyše manžel neposielal zárobok jej, ale svojej matke, ktorú si vážil nadovšetko. Tatiana urazená odchádza z domu Jeseninovcov. Vrátila sa roku 1904, no pokoj v dome nenastal až do roku 1907. Vtedy si bratia Alexander a Ivan podelili dedičstvo po otcovi. 

1_jesenin_s_markou.jpg
Sergej Jesenin s matkou

Otcom Tatiany Fjodorovny (Sergejovej matky) bol Fjodor Andrejevič Titov (1845 - 1927). Bol jedným zo štyroch synov roľníka Andreja Titova. Bol múdry v besede a veselý v zábave.  Bol teda otcom básnikovej matky, Sergejovym dedom. A do svojich piatich rokov Sergej Jesenin žil u neho. Dedovi traja synovia, Sergejovi ujovia, mali chlapca veľmi radi a kdečomu ho priúčali. Učili ho jazdiť na koni. Dedo ho učil plávať - odviezol ho na člne doprostred rieky a tam ho vyhodil...  Aj babička - Natália Jevtichievna Titova - (1847 - 1911) mala vnuka rada. Rozmaznávala ho maškrtami a učila ho modliť sa.

Z tejto vetvy sa spomína ešte brat Sergejovej matky Ivan Fjodorovič Titov a jeho syn Iľja Ivanovič (1902 - 1944), Sergejov bratranec. 

O Razguľajevovi, nemanželskom synovi Sergejovej matky, bude reč v inom príspevku. 

Sergejovi (1895 - 1925) rodičia mali okrem neho ešte dve dcéry - Jekaterinu Alexandrovnu, 1905 - 1979 a Alexandru Alexandrovnu, 1911 - 1981. (O nich podrobnejšie v samostatnom článku). Ostatné deti zomreli pri pôrode alebo do dvoch rokov: Pjotr, Oľga - 1898 - 1900, Anna - 1901 - 1901, Alexej - 1914 - 1916

1_rod_dom400.jpg

1_rod_dom___.jpg
Rodný dom Sergeja Jesenina v Konstantinove, dnes jeho Múzeum
(Asi ide o kópiu, pretože dom Jeseninovcov podľahol požiaru, ibaže neviem, v ktorom roku) 

Там, где капустные грядки                                    Tam, kde kapustové hriadky
Красной водой поливает восход,                         červenou vodou východ polieva,
Кленёночек маленький матке                               Javorček maličký matku
Зелёное вымя сосёт                                              saje zo zeleného vemena.

Tento verš napísal Jesenin ako 15-ročný. 

Konstantinovo začiatkom 20. storočia a dnes


...................................................................

2azbuka.jpg
(Len na okraj - do porevolučnej reformy ruskej gramatiky existovalo v ruštine písmeno "jať". Vyzeralo ako vodorovne prečiarknutý mäkký znak. Čítalo sa ako mäkké e, teda "je" a podľa okolnosti mäkčilo predchádzajúcu spoluhlásku. V slovenčine mu niekedy zodpovedá široké "ä". Lenže aj ruština má veľmi veľa nárečí. Tak v niektorých pôvodných materiáloch Jesenin sa čítalo ako Jasenin. To sa týka práve spomínanej generácie)


zdroj  1 2 3 4

Drago   XI/2011

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?