Jeseninovská sága 8 - Voľpinovci, manželka Nadežda a syn Alexander

Autor: Drahoslav Mika | 21.3.2012 o 20:02 | (upravené 21.3.2012 o 20:13) Karma článku: 2,78 | Prečítané:  456x

Nadežda Davydovna Voľpin, manželka Sergeja Jesenina. Narodila sa 6. februára 1900 v Mogiľove, zomrela 9. septembra 1998 v Moskve. Ruská poetka - imaginistka, prekladateľka, memoaristka. Dcéra prekladateľa a právnika Davyda Samuiloviča Voľpina a učiteľky hudby Anny Borisovny Voľpin, rodenej Žislin (absolventka varšavského konzervatória). Bratom Nadeždy bol dramaturg Michail Davydovič Voľpin.

Сергей Александрович ЕсенинСергей Александрович Есенин

          Nadežda v roku 1917 skončila   gymnázium a dala sa na štúdium prírodných vied. Zapísala sa na fyzikálno - matematickú fakultu moskovskej univerzity. Po roku však štúdium zanechala

          Ešte na gymnáziu začala písať verše. Primkla k skupine básnikov - imaginistov. Roku 1919 bola prijatá za členku Zväzu básnikov. Stávalo sa, že recitovala na tých istých večierkoch ako Sergej Jesenin. Tak sa aj spriatelili. Keď sa zoznámili, manželstvo Jesenina a Zinaidy Rajch bolo už v rozklade. Priateľstvo s Nadeždou prerástlo do nového manželstva. (U žiadneho životopisca som neobjavil dátum a dokonca ani rok ich sobáša.) Manželstvo, ako aj všetky ostatné Jeseninove manželstvá, nemalo dlhé trvanie. 

1_nadezda_volpin__1922.jpg
Nadežda Voľpin 
 
          Roku 1924 teda už po rozchode so Sergejom Jeseninom, odchádza Nadežda do Leningradu, kde sa im 15. mája narodil syn Alexander Sergejevič Jesenin - Voľpin. (V živote podľa okolnosti používal jedno alebo druhé priezvisko.) Alexander Jesenin - Voľpin bol teda podľa niektorých životopiscov nemanželským synom bývalých manželov... 

1.jpg
Nadežda so synom Alexandrom
Sergejevičom Jeseninom (Voľpinom) 
 
          Práve Voľpinovci prichýlili Jeseninovu sestru Jekaterinu s deťmi, keď boli perzekuovaní, a keď to odmietla urobiť vlastná sestra Šura. 

          Neskôr sa Nadežda vydáva za vedca Michaila Voľkenštejna (fyzikochemik a biofyzik, 1912 - 1992) 

          Prekladala z francúzštiny, angličtiny, nemčiny, latinčiny, čiastočne aj z gréčtiny (Goethe, Ovidius, W. Scott, C. Doyle, Merimé, Hugo, F. Cooper, Golthworthy,...). Cez vojnu sa v Ašchabade naučila po turkménsky a prekladala turkménsku poéziu. 

1_nadezda_volpin_vo_vyssom_veku.jpg
Nadežda Davydovna Voľpin
v úctyhodnom veku  


          Roku 1980 vydáva memoáre Stretnutie s priateľom, venované hlavne Sergejovi Jeseninovi. Zachovali sa aj archívne materiály o ďalších priateľoch - básnikoch:  Majakovskom, Pasternakovi, Mendeľštamovi,... 

Nadezhda_Volpin_vo_farbe_1993.jpg
Надежда Давидовна Вольпин 1993

          Zomrela, keď jej do stovky chýbali dva roky.
 
 
Alexander Sergejevič Jesenin - Voľpin  (Alik, Alek). Narodený 12. mája 1924 v Leningrade. Jediný ešte žijúci syn Sergeja Jesenina a Nadeždy Voľpin. (Do svojho odchodu zo ZSSR používal iba priezvisko po matke - Voľpin)  

          Matematik, logik, filozof, básnik, právnik, ochranca ľudských práv, disident,... Od roku 1972 žije v Bostone, USA. V sovietskych vyhnanstvách, väzeniach a psychiatrických liečebňach strávil 14 rokov. 
 
          Svojho otca, Sergeja Jesenina, chlapec nepoznal. Ako spomína jeho matka Nadežda, Sergej ani nechcel, aby sa mu narodil ďalší, v poradí štvrtý potomok. Nahováral ju na umelé prerušenie tehotenstva. Aby ju neovplyvňoval, odišla do Leningradu, aby tam mohla porodiť. 

          Roku 1933 sa s matkou sťahujú z Leningradu do Moskvy. Roku 1946 sa stáva absolventom mechanicko - matematickej fakulty Moskovskej štátnej univerzity. Do armády ho nepovolali pre politickú nespoľahlivosť a radšej mu "naordinovali" schizofréniu. Roku 1949 zakončil ašpirantúru vo vedecko-výskumnom ústave pri Moskovskej štátnej univerzite. Obhájil vedeckú dizertáciu z matematickej logiky. 

1_volpin_2.jpg
Alexander S. Jesenin - Voľpin

          Potom odchádza  pracovať do mesta Černovcy (Na Ukrajine blízko hraníc s Rumunskom), kde pôsobí na tamojšej univerzite.Prednáša, píše básne... Za "antisovietsku" poéziu bol prenasledovaný, práve v Černovcoch bol prvýkrát zatknutý a následovne umiestnený na psychiatrii. Krátko na to, v septembri 1950, ho ako "nebezpečný element" posielajú na 5 rokov do vyhnanstva do Karagandskej oblasti v Kazachstane.  Amnestovaný bol roku 1953, po smrti J.V.Stalina. Opäť pracuje v oblasti matematiky (intuicionizmus). Od roku 1959 ho zase čakajú dva roky na psychiatrii. Jeho básne sa prepisujú a vydávajú v samizdatoch. Na Západe ich vydáva pod menom Voľpin. Roku 1961 mu v New Yorku vychádza kniha Vesennij listok (Jarný lístok), do ktorej okrem básní umiestnil aj voľný filozofický traktát. Vo filozofii a matematike zastáva pozíciu krajného skepticizmu" odmieta všetko abstraktné vo viere Boha, nekonečno,... Začiatkom 60. rokov tento princíp prenáša do práva.  Ešte v 50. rokoch dosiahol posmrtnú rehabilitáciu svojho nevlastného brata Jurija Sergejeviča Izrjadnova (zastrelený), z manželstva Sergeja Jesenina s Annou Izrjadnovou.

1_volpin.jpg
A.S. Jesenin - Voľpin, s priateľmi Ju. Vasilievom a A. Ďjakovou, 
marec 1989. Jediné ešte žijúce dieťa Sergeja Jesenina. 

volpin_.jpg
Есенин-Вольпин в Константинове с актером Н. Баталовым
и Н. Сидориной. Апрель 1989.


          5. decembra 1965 zorganizoval v Moskve na Puškinovom námestí verejnú manifestáciu  (prvú od skončenia 2. svetovej vojny v ZSSR), na ktorej požadoval "glasnosť" , teda aby "strana a vláda" pred národom nič neutajovali. Týkalo sa to najmä politických rozhodnutí. Okrem iného požadovali verejnosť procesu s nedávno zatknutými disidentmi Andrejom Siňavským a Juliom Danielom, ako aj dodržiavanie sovietskej Ústavy. Manifestácie sa zúčastnilo asi 200 ľudí, vrátane agentov KGB. Voľpina odviezli na výsluch priamo z mítingu. Obdobie rokov 1968 - 1970 strávil väčšinou na psychiatrii. 

          V rokoch 1970 - 1972 pôsobil ako expert Výboru práv človeka v ZSSR. Spolupracuje s podobne zmýšľajúcimi disidentmi Jurijom Orlovom a Andrejom Sacharovom. V 1972. roku spolu s ďalšími členmi Výboru na ochranu práv človeka vyzvali Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR, aby boli vrátené práva násilne presídleným národnostiam a etnickým skupinám. 

          Je autorom celého radu prác z matematickej logiky, právnických diel o právach človeka v ZSSR, ako jeden z prvých začal požadovať právny prístup vo vzťahoch medzi štátom a občanom. Tvrdí, že sovietske zákony nie sú zlé... Ibaže štát ich nedodržiava. 

          Roku 1972 dostal od sovietskych orgánov súhlas na emigráciu do USA. Prednášal na vysokej škole v meste Buffalo a na univerzite v Bostone. 

          Pravdepodobne ešte žije a naďalej sa venuje vede aj poézii. 
 
Alexander Voľpin recituje svoje verše 


Milované ženy Sergeja Jesenina 


Гой, ты Русь моя родная / Hej, ty moja rodná Rus!  recituje Valerij Barinov 


A v podaní Sergeja Bezrukova... 


...............................................................................
 
Imaginizmus: alebo aj imažinizmus - literárny smer z prelomu 19 - 20 st., hlavnou myšlienkou je, že cieľom tvorby je vytvoriť umelecký obraz, metaforu, prípadne celý rad metafór. (Je im blízka teória anarchie - teda "žiadnej vlády".) 

         D r a g o      XI/2011

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?