Rozprávka na dobré ráno

Autor: Drahoslav Mika | 20.3.2012 o 0:21 | (upravené 18.5.2012 o 13:16) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  145x

Až sa raz,
Alebo pre istotu dva razy
Prebudím,
Možno to bude už zajtra na úsvite,
Otvorím oči
A začnem snívať

Vysnívam si jedno drobné zrnko
Života.
Potom budem v snení pokračovať,
Aby som to mal modré na modrom.
Sen si uložím
Do pamäti
A nechám si ho vyložiť
Cigánke s peknými očami.
Sám si vyložím nohy na stôl.

Cigánka sa zamyslí,
Siahne do kvietkovanej blúzky
A vyberie odtiaľ lupu.
Pozriem sa na sen cez lupu
A sen sa prebudí.

Pozrie sa na mňa zdola
Ako na zjavenie.
Sny vedia žmúrkať,
Veď na to majú kurie oko.

Sen žmurkne, usmeje sa
Na Cigánku
A nechá si vyložiť mňa.
S nohami na stole.
Cigánka ma vyloží do výlohy.

Stôl má štyri nohy, a predsa
Sa potkne o potkana.

Cigánka položí sen, opatrne,
Aby sa nerozplynul,
Do orechovej škrupinky.

Sny vedia všetko,
Veď preto sa z nich veští.
Sen vie splniť každú túžbu,
Dokonca aj moju.

Sen mi porodí -
Teba!

(Sny sú obojpohlavné
ako Hermafrodit.)

To z toho zrnka
Života...

Vystúpiš ako Afrodita
Z peny vo vani
A v ruke budeš držať bublifuk.
Rozbublaný bublifuk vybublí bublaninu.

Aj indigový kôň sa premení na bublinu.
My do nej vstúpime spolu
A prenesieme sa až na kraj sveta.
Tam, kde ani toho plota niet, ani veľkej vody...
Na samý - samučičký kraj...

Tam,
Kde je oné obrovské - NIČ.
NIČ má farbu svetlomodrú.
Takú, ako modrý pondelok.
Tmavomodrú by indigový kôň nejedol.
Indigový kôň je vyberavý...

Takto nejako vyzerá Božstvo...

Aj by som tam skočil rybičku a zaplával si,
Ale do Ničoho sa skočiť nedá.
A tak sa chytáme za ruky (Za obidve),
Aby sme precítili harmóniu sfér.

Ruky sú veľmi chytľavé.
Ruky nie sú pes, ktorému musíme
Po lopate a niekdy aj po bagri
Povedať: -Chyť ho, chyť!

Krása harmónie sfér spočíva -
V Tichu.
Biela farba je zmesou všetkých ostatných.
Ticho je zmesou všetkých zvukov.

Biele Ticho...
Nie je NIČ, je iba - JEDNO.
V tom JEDNOM je - Všetko
Všetko splýva v Jednom - BOHU
Alebo ak chcete - PRÍRODE.

Z harmónie sfér
Sa nám ozvú naši dvojníci.
Naši Paralelovia.
Lebo aj oni snívajú
A práve si vysnívali nás.

Aj oni majú lupu a bublinu,
Aj u nich veštia Cigánky.
A možno je tam aj indigový kôň.
Pretože traktory v básni pôsobia
Smiešnym dojmom.
To preto, že sú ťažké
A nedokážu lietať.

Indigový kôň má štyri nohy,
A - nepotkne sa.
Lebo indigový kôň lietať vie.
Naučil sa to od Pegasa.
Ako jesenný list z Jablone Poznania.
Preto je indigový kôň taký prelietavý.

Premenený na bublinu je ľahulinký,
Je nadľahčovaný silou
Tej nekonečnej harmónie sfér.

Aj z plodov Jablone Poznania
Sa dá urobiť čučo.
Potom je v čuči Poznanie na Nepoznanie.
Nepoznávame ani sami seba.

Aha...
Ešte stále sa držíme za ruky... (Za obidve -
Kruh má byť uzavretý)
Je to rukolapný dôkaz toho, že sme...

Sme na kraji sveta
Obaja
Na kraji
Obaja
S Bohom utajeným v oblohe.

Kto chce,
Môže snívať ďalej...

D r a g o 09/10032012

sen.jpg z

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?