Orfeus a Eurydiké (4 - 6)

Autor: Drahoslav Mika | 14.5.2012 o 20:32 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  250x

(4)
V Zasvetí

Pod klenbou Persefóny ríše
Pieseň znie Lásky vznešená.
Tieň za tieňom sa k nemu kníše,
Kto zaplače, kto zastená...

Mládenec kráča do paláca.
Predstúpi tu pred Hádov trón.
Nemieni Hádes čas s ním strácať...
No vypočuje napokon

O Láske hymnus bez poškvrny,
Tej, hory ktorá prenáša.
Vlní sa Hádes smrtiplný
Bez posmrtného rubáša.

Pred trónom stíchli hrozné Kéry,
Thanatos v plášti čiernom zmĺk,
Empúsa prestala sa škeriť,
Zasadať prestal duší súd...

Orfeus v speve neustáva,
Klonia sa kvety asfodel,
Elýsiom znie prenikavá
Tá pieseň piesní v Láske tiel...

Netečú sliny Tantalovi,
Netrápi ho hlad ani smäd,
Koleso Ixíóna stojí,
Sisyfos balvan pustí hneď...

Lamia slzu utiera si,
Persefóna sa rozplače.
Od Háda teraz len závisí,
Rozhodne tak či inakšie...

Dozneje pieseň... V ríši Háda
Nastáva ticho hrobové.
K Hádovi Persefóna sadá,
Čaká tiež, čo mu odpovie...

-Prepusti Eurydiku, kráľu,
Alebo ma tu nechaj s ňou, -
Vyriekne Orfeu´s prosbu žiaľu -
Tíšinu čoby prebodol...

-Mladá veď, sveta neužila,
Ja v mene Lásky prosím tu,
Nastane veď až pravá chvíľa,
Dočkáš sa nášho návratu.

Kráľovná drahá, Persefóna,
Veď ty vieš, jak je krásne žiť.
Nenechaj duše naše stonať,
Zelenú pusť ju na pažiť,

Svieti kde slnko, vanie vánok,
Vtáčky kde drobné spievajú.
Vez´ Eurydike večný spánok,
Na lúku pusť ju voňavú...

-Tak ako prosíš, nech sa stane! -
Rozhodne veľký Vladyka. -
V Eurydike nech život vzplanie
A nech na zem si privyká.

Pôjdete teraz ku východu -
Ty a za tebou jej tieň.
Herma pridám vám do sprievodu -
On nad cestami duší bdie.

Pamätaj ale - neobzri sa
Skôr než vás slnko osvieti,
Čo ako zvedavosť ťa drása,
Čo v akom budeš napätí.

Keby si jej tieň uzrel skorej,
Nikdy už tvojou nebude,
Nedočkáš sa viac Lásky novej -
Tak bude v tvojom Osude.

Eurydika, Ty ticho za ním
Držať sa budeš, si len tieň.
Rovinou sprva, potom bralím
Ponesie Hermés pochodeň.

Poďakujú sa kráľu mladí,
Na rozlúčku mu zamávu.
Hermés sa spredu voja radí
Prejsť cez zasvetnú temravu.


orfeus_a_euridika_333.jpg
Orfeus Eurydika Hádes Pesefóna zdroj

(5)
Strata

Dýcha Orfeu´s na Hermov chrbát,
Vznáša sa za ním ticho tieň.
Nemalo by už dlho trvať,
Kým osvieti ich biely deň.

A veru tak je - blízko vpredu
Už počuť vtáčky... slnka svit...
Orfeus - ústa plné smädu
Bozkom už túži napojiť.

Nečuje kroky žiadne vzadu,
Zabúda, že je dievča tieň,
Zabúda na Hádovu radu,
Vie len, že prišiel práve preň...

Pre pokušenie mnohý zhynie...
Len sa jej dotkne... Prečo nie..?
Obzrie sa nazad do jaskyne...
Eu-ry-di-ka...sa...roz...ply...n...i...e...

Tieň v oblaku sa, oblak vo hmle...
Obraz jej bledne... Tratí sa...
Orfeus badá - zle-nedobre...
Nepomôžu viac nebesá...

Na breh si sadá... Čo, ak predsa...
Presedí sedem nocí - dní.
Na duchu klesá - klesá - klesá...
Sĺz ani vody v povodni...

Narieka, plače, volá, prosí,
Nepije...neje...nežije...
K Hebronu ide na ponosy
Do svojej rodnej Thrákie.


orfeus_euridika.jpg
Orfeus a Eurydika

(6)
Žiaľ

Neschodí z mysle Eurydika,
Pevec ju v piesňach spomína .
Aj Orfeus aj lýra vzlyká -
Vidina je len vidina.

Nežije chlapec medzi ľuďmi -
Stromom hrá, vtákom, kameňom.
Srdce jeho sa neukľudní -
Dievčiny obraz vždy je v ňom.

Počúvajú ho poľné kvietky,
Skláňa sa nad ním obloha,
K potoku chodí na posiedky,
Na otca myslí - na boha...

Najať sa nechá Iásonovi
Na loď Argó do Kolchidy.
Nič v živote sa neobnoví,
Nič dva razy sa nevidí.

Strunami tíši vlny mora -
Povďační sú mu veslári,
A spevom každú zvadu, ktorá
Vyústiť môže do zbraní.

Argó keď míňa ostrov Sirén,
Tie spevom svojim prekoná -
Od pŕs sú devy roztomilé
A dolu vtáčia potvora.

Lákajú plavcov do osídiel
Spevom, čo rozum pomúti.
Udusia v perí svojich krídel,
Kto podľahne im na púti.

srena_222.jpg
vtáčia siréna zdroj

(Hádes - boh Zasvetia i Zasvetie samo,
Kéry - bohyne násilnej smrti,
Persefón - bohyňa Zasvetia, manželka Háda,
Empúsa - jednonohá potvora, lákala v noci mužov
a vyciciavala im krv,
Súd duší - v Zasvetí je trojčlenný,
Asfodely - rastú na lúke, kde je väčšina duší,
Elýsion - raj,
Tantalos - odsúdený na večný hlad a smäd,
Ixíón - je zapletený do kolesa, ktoré sa neustále krúti,
Lamia - potvora, ktorá kradla matkám malé deti,
Hermés - boh, o.i. sprievodca duší mŕtvych,
Hebron, Hebros - dnešná rieka Marica)

D r a g o 11/14042012

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?