Hornouhorský zbojník Juraj a jeho družina 32 - krčmová bitka

Autor: Drahoslav Mika | 30.4.2011 o 14:02 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  636x

O dvadsať sekúnd neskôr. (Ale ten čas letííííííííí...)

HRAJRUKA:            Ale, ak sa smiem najprv opýtať - kde je Jánošík?

MIŠO  ILČÍK:           Nepoviem! 

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Uvalili informačné embargo. Až do úplného vyšetrenia prípadu. 

HRAJRUKA:             Či sa ešte pamätáte, keď som pred veľa-veľa dňami a nocami 

                                  do krčmy odišiel? 

ZBOJNÍCI:               (Prikyvujú)  Pamätáme, pamätáme... 

HRAJRUKA:            Tak v tej krčme, predstavte si, ktosi odrazu sfúkol sviečku a 

                                  nastala tma ako v rohu.  

UHORČÍK:               V akom rohu?

HRAJRUKA:            V hornouhorskom rohu hojnosti. 

CHLAPI:                   Fíííha!

STARÁ  ŽENA:        (Trochu oneskorene)  Fííííha!

HRAJRUKA:            Tak vtom sa vám otvorili dvere a do krčmy sa nahrnuli zo tri 

                                  tucty drábov, pandúrov a podobnej čvargy... (Zháči sa, lebo si 

                                  uvedomí, že aj tu je ich plno)  

ČVARGA:                 Ja som tam nebol. ...Ani ja... Ja som ešte vtedy neslúžil... 

                                  To museli byť nejakí cudzí... My sme boli zabezpečovať futbal v

                                  Trnave... 

HRAJRUKA:             ...   a obstali vám ma i zhora i zdola, sťa tie čierne vrany bieleho

                                  sokola. Vystrel som ľavú ruku, a už tucet drábov ležal na zemi, 

                                  na plávajúcej podlahe...

SIEDMY  DRÁB:      Neverím, takú silu nikto nemá v ruke 

TUROŇ-ZBOJNÍK:    To už hej. Moja škola... 

HRAJRUKA:             V pravej ruke vám zvieram valašku, roztočím ju a jedným 

                                   švihom uložím zvyšok pandúrov pod stoly.  

DRUHÝ  DRÁB:       Trepe somáriny. Dvaja sme zostali stáť. (Zháči sa)

GAJDOŠÍK:             Tomu sa v odborných kruhoch hovorí - spojenie sily a  

                                  obratnosti

HRAJRUKA:             ... už-už som chcel preskočiť všetkých ležiacich , keď sa tu 

                                  starobabský hlas z prípecka ozve: 

                                  -Podsypte mu hrachu, budete bez strachu! 

                                  A šup ho! Vysýpala korýtko hrachu rovno mne pod nohy. 

                                  Hej, stará žena, nebola si to náhodou ty? Akoby si jej z kurieho 

                                  oka vypadla... 

PRVÝ  JANIČIAR:     Moju mamku ty na pokoji nechaj. Ak sa ti dačo nepáči, poď do 

                                  záchodu, tam si to rozdáme!  

DRUHY JANIČIAR:    (Šepká prvému) Nemôžeš, tu záchody nemajú, ani turecké 

                                  kúpele...

TRETÍ  JANIČIAR:     (Zapcháva prvému janičiarovi ústa) Ticho, Maxi, tu sa 

                                  nemôžeme rozťahovať, tu nie sme v Osmansku. 

PRVÝ  JANIČIAR:    Nie? A ja že sme si ich už podmanili... 

HRAJRUKA:            A tak som sa teda pošmýkol a všetci sa začali mlátiť hlava-

                                  nehlava, hlava-hlava, chrbát-riť.  Vtom nejaká dobrá duša 

                                  zapálila hromničnú sviečku, mne sa podarilo z tej kucapace 

                                 vymotať, pozriem sa do zrkadla, a teraz ma podržte, sám som

                                 sa nespoznal... Kričím: Chlapi, prestaňte, veď to nie som ja!  

                                 Už aj prestaňte! Bitku prerušili ani čoby súlož a jeden z nich 

                                 vraví tým svojim: -Bohuotcuprisám - to nie je on! Ja reku:

                                 -A koho to hľadáte? Koho zlapávate? Oni že: -Jánošíka.

                                 No tak to naozaj nie som ja. Aha, tu je občiansky. Aj očkovací. 

                                 A keby som to aj bol ja, tak sa pozrite, taký som doriadený, že 

                                 by ma vlastná mater nepoznala. Vravím: Podám sťažnosť pre 

                                 porušenie zákona. A ústavy. 

ICH  VELITEĽ:       Nepodávaj, nemá to zmysel. 

HRAJRUKA:           Za ťažké ublíženie na zdraví. A ešte ťažšie na chorobe,

                                Veď sa len pozrite, čo mi s platničkami narobili, kati! (Odhrnie si 

                                halenu)

CHLAPI:                 Krysy!  Nenechaj to len tak. Píš do Štrasburgu! 

ICH  VELITEĽ:       No, nie je to až také hrozné.... A keby si chcel, mohli by sme ti na

                                štátne náklady niečo na ten chrbát vytetovať. Napríklad pivo.  

ICH  HOVORCA:   A po skončení krízy by sme ti aj pírsing vybavili. 

MIŠO  ILČÍK:         A toto tu je čo, preboha? Jakživ som to nevidel.

HRAJRUKA:          Čo, vy to nepoznáte? To je kozmodisk. Nebyť jeho, už sa v 

                                živote neusmejem. Dnes to nosí každý debil. 

GAJDOŠÍK:           Ty si bol v kozme? 

HRAJRUKA:           Hej, spolu s Lajkou, aby jej smutno nebolo. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:   A potom? Čo bolo potom? 

HRAJRUKA:             Potom som šiel do špitála. Toho, na kraji mesta. Aby ma aspoň 

                                ošetrili. Veď poistné za mňa Uhorsko odvádza. Z ošetrenia však 

                                nebolo nič, lebo počas bitky sa mi kdesi zapotrošila poisťovacia 

                                karta. Vykopli ma ako brankár loptu, nuž som šiel kadeľahšie, 

                                kam ma oči viedli. A to som nemal robiť. Keby som sa bol vydal

                                kadeťažšie, bol by som už dávno s vami mulatoval. Ale ja, somár

                                starý (no až taký starý zas nie som) som sa dal zlákať 

                                kadeľahšie, a tak som šiel, šiel a šiel, až som došiel do 

                                historických miest nazývaných našim bratom Prednou Horou. 

JANO  TARABA:    Do sedacieho svalu! Veď to nie je v našom revíri..! To žu(m)pe 

                               Gemerskej náleží. Tam my zbíjať nesmieme, na to sú paragrafy! 

HRAJRUKA:          Na cudzom zbíjať by som si ja nikdy nedovolil. Ale oni ma tam 

                                zlapali, na nič sa nepýtali, zavreli ma do akejsi klietky, a - teraz sa 

                                podržte - po celú dobu pobytu mi odopierali pitie. 

CHLAPI:                 Svine!!! 

STARÁ  ŽENA:     To by sa malo zapiť.

MIŠO  ILČÍK:         Ištván, Attila, nalejte všetkým a hajtmanovi dvojitú. Aj pivo mu 

                                dajte. Natrpel sa, chudák.

ATTILA a IŠTVÁN:   (Plnia rozkaz a sú šťastní, že takejto cti je dožičené práve im) 

HRAJRUKA:            A tak som vám tam, ľudkovia Boží, po celú dobu pobytu ani len 

                                  kvapku páleného nedostal. Ani len alpu či ipekarin. 

JANO KRAVINEC:    Takto týrať človeka ...

GAJDOŠÍK:             Ešte dobre, že si tam nepožiadal o turistický azyl.

HRAJRUKA:            Každý piaty zbojník v Horných Uhrách je týraný. Malo by sa s 

                                  tým dačo robiť. Až pred troma dňami sa mi podarilo ujsť. 

UHORČÍK:               Čo, keby sme vstúpili do štrajku. A nech si zbíja, kto chce! 

GAJDOŠÍK:             No hej, ale tým by sme len ľudu pospolitému ublížili, ktorý chce 

                                  byť ozbíjavaný stoj čo stoj. Palatínovi je to jedno. 

HRAJRUKA:            A tak som blúdil horami - dolami, perníkovými chalúpkami, až 

                                 som konečne tu, na mojej rodnej hrude. 

STARÁ  ŽENA:       Poď na moju hruď, synku, nech si ťa priviniem... 

KUBO  BLCHA:       Aj hrudku syra máme... ponúkni sa...

MIŠO  ILČÍK:          A ako si nás našiel? Vrav!  Horím nedočkavosťou...

ICH  VELITEĽ:        Somár, to dolomán na tebe horí, načo si sadáš tak blízko k

                                  ohňu?

PRVÝ a DRUHÝ 

DRÁB                       (Priskočia k Mišovi, hodia na neho deku, váľajú ho po zemi a  

                                  snažia sa uhasiť horiaci dolomán.)

HRAJRUKA:            Spočiatku to bolo ťažké, ale potom som chytil stopu a šiel som

                                  za smradom. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:    (Podáva atamanovi svoj pohár.) Daj si, ja už mám dosť... 

HRAJRUKA:              Nechcem, naprosím si, veď je to metla ľudstva...

TUROŇ-ZBOJNÍK:    Takto psychicky zničiť človeka... (Zoberie pohár späť, s nikým 

                                  si neštrngne, iba na trávu vyleje zo dva štamprlíky ako obetu 

                                  slovanskému bohu hromovládcovi Perúnovi a nostalgicky 

                                  pozerá na nebo. V diaľke počuť zarachotenie hromu.)  

                                  No veď   preto..!

ICH  VELITEĽ:         Páni, mali by ste niekoho vyslať  na stáž. 

MIŠO  ILČÍK:            A to je čo za novinka?

ICH  VELITEĽ:         Nuž, taká výmena skúseností medzi zbojníckymi družinami. 

MIŠO  ILČÍK:            A kto to organizuje?

ICH  VELITEĽ:         Je to pod záštitou ministra vnútra Horného Uhorska. Už aj 

                                   športový deň vyhlásil. Aj omša svätá bude. 

NIKOLA  ŠUHAJ:      Mohli by ste prísť k nám do Pidkarpatťa. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Ešte to tak! 

ICH  VELITEĽ:          Máme ešte jedno voľné miesto do Ameriky. 

GAJDOŠÍK:               Ja neidem. Ja sa bojím cesty na šífe.

ICH  VELITEĽ:           Veď nemusíš ísť na šífe, môžeš plávať aj peši... 

JERGUŠ  CHLAPIN:    Ja idem, ja! Ja chcem vidieť živých Apačov. 

ICH  VELITEĽ:           Od Winnetoua ponuka neprišla. Zato prišla od Che Guevaru. 

                                    Berieš? 

JERGUŠ  CHLAPIN:    Čo ja viem? 

ICH  VELITEĽ:           Tu máš pas aj vízum. Ak si to rozmyslíš, dokumenty mi vrátiš.

                                     Vyšleme niekoho iného. 

PRVÝ  PANDÚR:        Aj tak o tom musí najprv rozhodnúť Hornouhorská rada 

                                     hejtmanov. 

TRETÍ  JANIČIAR:     A definitívne o tom môže rozhodnúť až gróf Eszterházy. 

FERI  OŠTINOHA:     Ten, čo sme mu onehda kaštieľ...oné...?

ICH  VELITEĽ:            Presne ten.  

PIATY  PANDÚR:       (K ich veliteľovi) Súdruh veliteľ, nemali by sme ísť? Aby sme 

                                     došli do krčmy ešte zavidna. 

ICH  VELITEĽ:            Poďme, už sme tu zbytoční...

SUROVEC:                  Hej, Prvý janičiar, a mamku si tu nezabudni. 

PRVÝ  JANIČIAR:      Ďakujem, že si mi pripomenul. Koho by som popri koni 

                                     viedol? Chalúpka by mi dal... 

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Choďte do riti..! 

 
 
D r a g o

( P o k r a č o v a n i e )


.............................
obrázková príloha


Jánošík
janosik_.jpg


dráb (niečo si nacvičuje)
drab380.jpg


janičiar
janiciar333.jpg


Winnetou
winnetou333.jpg


Che Guevara
cheguevara.jpg


Tatári (...pre prípad, že by sa v príbehu objavili)
tatari.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Exminister Janušek, ktorého súdia za nástenku, dohliada v Žiline na transparentnosť

Hlavní aktéri nástenkového tendra dnes žijú bežným životom. Napriek obžalobe a hrozbe dlhoročného trestu má byť jeden z nich prvkom verejnej kontroly.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

TECH

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava.


Už ste čítali?