Servovia, kvôli ktorým som sa prehrabával v materiáloch, sú cigánskym etnikom, ktorého predkovia prikočovali na územie Ukrajiny z územia dnešného Rumunska niekedy začiatkom 17. storočia. Obývajú však aj niektoré oblasti Ruska, najmä na rieke Don - Rostov, Voronež, ale aj Samara a iné. Pomerne rýchlo sa dokázali prispôsobiť pôvodnému obyvateľstvu, prijať popri svojej aj jeho kultúru a spôsob života, v podstate sa teda asimilovali (asi milovali...). Medzi tamojšími Cigánmi patria k najvzdelanejším, dnes pôsobia najmä v oblasti kultúry, ale nájdu sa medzi nimi aj vedeckí pracovníci, dôstojníci a pod.
Nezvyčajný koncert - cigánske romance - animované podanie
Cigánsky súbor Oči čornyje
Konečne sa dostávam k človeku, kvôli ktorému som zisťoval, kto sú to tí Servovia...
Sličenko Nikolaj Alexejevič (Сличенко Николай Алексеевич). Zoznámil som sa s ním (cez hudobné médiá, samozrejme) ešte v rokoch jeho aj mojej mladosti, pred vyše 40 rokmi. ,
Narodený v Belgorode (mesto na juhu európskej časti Ruska, 600 km južne od Moskvy, necelých 400 000 obyvateľov) 27.12.1934 v rodine usadlých Cigánov - Servov. Mal 4 súrodencov (podľa prameňa ide o veľkú cigánsku rodinu).
Ako dieťa počas vojny prežil veľkú duševnú traumu. Stratil veľa príbuzných a Nemci roku 1942 pred jeho očami mu zastrelili otca. Možno práve ten "zážitok" spôsobil, že piesne a romance v jeho podaní sú dojímavé až k slzám. Po vojne sa zvyšok rodiny usadil vo Voronežskej oblasti v cigánskom kolchoze. Tam sa Nikolaj dopočul, že niekde v Moskve existuje nejaké cigánske divadlo. A jeho myšlienky začal nahlodávať ten červík, ktorý človeka ťahá kamsi do neznáma, k snahe naplniť svoju túžbu.
Roku 1951 teda opúšťa kolchoz a namieri si to do hlavného mesta. A tu ho zamestnáva divadlo Romen (Ромэн).
Spočiatku, samozrejme, dostáva jednoduché doplnkové úlohy, štatistov a podobne. Avšak skúsení starší herci v ňom čoskoro vycítia talent, besedujú s ním o umení, divadle, hudbe, sám sa vzdeláva, veľa číta.
Už v roku 1952 sotva 18-ročný dostáva prvú príležitosť zahrať si hlavnú úlohu. Išlo o hru Четыре жениха (Štyria pytači) Ivana Chrustaľova. Bola to hudobná komédia, kde si zahral úlohu Leksu (nemýliť si s Ivanom L.). Podľa spomienok súčasníkov k tomu došlo tak, že Nikolaj cestou autobusom do Zagorska, kde mali vystupovať, uprosil skúseného herca Sergeja Fjodoroviča Šiškova, aby predstieral nemoc. Šiškov sa usmial a mládencovi vyhovel. Nikolaj prevzal jeho rolu... Po tomto úspešnom debute začal Nikolaj dostávať aj iné úlohy a postupne sa vyformoval na popredného herca divadla Romen. V rôznych predstaveniach stelesnil asi 60 divadelných postáv.
Nasledovali úlohy vo filmoch, napr. Олеко Лундич (Oleko Lundič)1958, Похищение (Únos) 1969, Дождь и солнце (Dážď a slnko), Мой остров синий (Ostrov môj modrý), Свадьба в Малиновке (Svadba v Malinovke) (Malinovka je meno dediny, nie nápoj) v roku 1967, Николай Сличенко (Nikolaj Sličenko) - z pôvodne plánovaného životopisného dokumentu sa stal hraný film, kde si zahral samého seba. Stáva sa režisérom divadla, samozrejme po absolvovaní vysokej školy príslušného smeru. Je zároveň divadelným pedagógom.
Záber z filmu Svadba v Malinovke, Sličenko
v bielej papache (baranici)
U mňa je Nikolaj Sličenko zapísaný viac ako spevák starých ruských a cigánskych piesní a romancí (mnohé na verše Sergeja Jesenina či Alexandra Sergejeviča Puškina), ovládajúci zároveň majstrovstvo hry na gitaru (ruská gitara mala donedávna sedem strún). Celý jeho život je úzko spojený s piesňou. Láska k piesni sa viaže už k detstvu, keď po večeroch pri táborovom ohni počúval cigánske, ruské, ukrajinské, bieloruské ľudové piesne. V divadle sa jeho vzťah k piesni ešte umocnil a rozšíril o tzv. estrádne, teda zábavné piesne. Roku 1962 vystupoval v rodnom kraji Sergeja Jesenina, v mestečku Rjazaň. Tu si prvýkrát vyskúšal romancu na jeho slová Письмо матери (List matke). Keď Nikolaj po svojej citlivej interpretácii uvidel v očiach mnohých prítomných slzy, zamyslel sa nad svojou ďalšou cestou umelca, o úlohe herca a speváka pred divákom - poslucháčom.
Письмо матери - LIst matke (slová S. Jesenina)
Клён ты мой опаваший - Klen môj opadnutý (slová S. Jesenina)
Отговорила роща золотая - Už dohovoril zlatý háj (slová S. Jesenina)
Nikolaj, ako to už u dobrých hercov býva, sa nezvykne na svojich koncertoch opakovať. Každý prednes jeho piesne je originálom (žiadne plejbeky), je malým novým predstavením. Vraj to závisí od toho, na čo pri interpretácii myslí - na matku, na detstvo, na prírodu... Sličenko je stelesnením cigánskeho národa, jeho vášní, jeho Duše. Jeho meno je zároveň synonymom mučivo - príjemnej nostalgie
Милая - Milá
Manželka Tamila (1928), národná umelkyňa, herečka divadla Romen, hrala v 12 filmoch. Majú tri deti. Dcéra Tamila je tiež herečkou Romenu, synovia Pjotr a Alexej (...aj Peter Veľký mal brata Alexeja...viď román Dmitrija Merežkovského...). Štyria vnuci a jedna pravnučka. Zatiaľ...
Nebudem rozpisovať vyznamenania, rady a hodnotenia, ktoré boli udelené Nikolajovi. Je ich plný archív. Spomeniem iba to, že jeho menom je nazvaná jedna z hviezd v súhvezdí Býka... Pripojím ešte zopár pre neho typických cigánskych piesní:
Лошадка - Koník
Не спрашивай - Nepýtaj sa
Поговори хоть ты со мной - Pohovor aspoň ty so mnou
Ручеёк - Pramienok
http://www.youtube.com/watch?v=Z9BxS7iAwVA&feature=autoplay&list=PL18917D472351BFBE&index=31&playnext=2
Romen je moskovské hudobno-dramatické divadlo, jedno z najznámejších a zároveň najstaršie cigánske divadlo na svete. Založené bolo roku 1931.
D r a g o 18052011
