Padajú slzy z nebeskej klenby,
padajú na zem do trávy.
V tráve sa menia na nezábudky
v lúčoch slnečnej páľavy.
Na nebi hviezdy, na zemi kvietky -
biely deň s nocou snúbia sa.
Kam maliar prskne pár kvapiek rosy,
zostáva farba belasá.
So štipkou slnka uprostred nežných,
uprostred piatich lupienkov
láskavé očká pohladia dušu -
kráse netreba veľa slov.
Skromne sa túlia jedna k druhej,
o čistej láske snívajú.
Na kraji lúky uprostred leta
strach z Poludnice nemajú.
Zahľadia sa ti na dno duše
belasé očká prírody.
Padajú slzy z nebeskej klenby -
padajú perly do vody...
D r a g o 250906
(Josipovi ku krstu rovnomennej knižôčky)