Otužilá mucha XXXVII.

Autor: Drahoslav Mika | 6.2.2012 o 5:54 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  62x

Pozerá sa oknom ako sneží,
Ako zbledla zima v závisti.
Na sýkorky hladné na nábreží.
Pomodlí sa... Zuby vyčistí...

Lebo ju tak doma vychovali.
Na svadbe zas bola v kostole.
Hľadieť z okna sa dnes muche máli
A nič jej tak oči nekole,

Jak za oknom čudo, čo sa belie -
Biele strechy, biela celá zem,
Vzduchom biele vznáša sa páperie. -
Na okno sa teraz vybodnem, -

Vraví mucha a už kamsi-čosi
Ocitá sa letmo na dvore.
Medzi vločkami sa ladne nosí,
Občas krídlami sneh preorie.

A mňa núti stavať snehuliaka -
Bez rukavíc, spodkov, bez šálu...
S vrankami si muška chvíľu kráka
Podľahnúc bielemu ošiaľu.

Čudo, že ju vôbec neoziabe,
Že jej mráz nelezie za nechty,
Že jej krídla, nôžky nie sú slabé...
Zvláda aj úlohu baletky -

Primabaleríny čiernokožej
V súbore Bieleho divadla.
Panebože, kto len za to môže,
Že mucha na hlavu dopadla?!



D r a g o      10012012 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

KOMENTÁRE

Plot bol jeho nápad, nie Orbánov. Dnes má dom kúsok od pletiva

Ako sme sa nestretli so starostom Ásotthalomu.


Už ste čítali?