Úbohá Myrrha slzy roní,
Rukami sú jej konáre.
Svet uzrel Adónis v jej tôni -
Nik sa o ňu viac nestarie.
Povíjajú ho nymfy teda.
Kolíska kvetím vystlaná.
Jedny ho bavia doobeda
A druhé cez noc do rána.
Vyrastá... Z noci na deň silnie,
Po Myrrhe je čo do krásy.
Nymfy mu pejú melódie
A on ich ťahá za vlasy.
Bohyňa Lásky z morskej peny
Pod sínym nebom zrodená
Chlapäťu jeho život mení
A kráse jeho požehná.
Daromne duša Myrrhy stonie.
Afrodita vzlyk nechce čuť.
S chlapiatkom beží k Persefóne -
Ta, kde končí sa živopúť.
Tá Adonida v opateru
Berie, kde slnko nesvieti.
Veď sama nemá syna, dcéru...
Nik nerodí sa v zasvetí...
Deň po dni míňajú sa letá,
Adónis dospel v šuhaja.
Persefóna sa túžbou zmieta
A jeho krásou opája.
Stretávajú sa už aj tajne -
Veď Láska láme zákony.
Na lôžko Persefóny spálne
Neraz už zvonček zazvonil.
Po noci deň vždy úsvit víta -
Hélios žiari v kočiari.
Z nebies sa spúšťa Afrodita
A Adónis jej učarí...
Opitá krásou jeho žasne -
Erós si z matky vystrelí.
Afrodita vo víre vášne
Adóna chce mať v posteli.
Žiarlivosť bohýň z očí srší...
Až na Olymp ich vedie púť.
Na Mytikase na návrší
Sám Zeus musí zasiahnuť.
A poveruje Kalliopu -
Múzu a matku Orfea -
Uhasiť tým dvom sršie v oku,
Keď navzájom si neveria.
Do hrsti rozum múdra Múza
Berie a takto rozhodne:
Bohyňa, ak už má mať muža,
Musí sa správať prírodne.
Rok pritom delí na tri diely.
Adónis bude postupne
Raz s Afroditou lôžko deliť,
Druhý diel potom ponúkne
Persefóne. No a ten tretí -
Sám Adónis sa rozhodne,
S kým sa chce hojdať v zlatej sieti...
Alebo či chce, a či nie...
(Myrrha, niekedy tiež Smyrna - krásavica
premenená na rovnomenný strom,
Adónis - jej syn, z tohoto stromu zrodený,
Afrodita - bohyňa Lásky, Erós - bôžik Lásky,
Persefóna - bohyňa zasvetia,
Hélios - slnečný boh, Zeus - najvyšší medzi bohmi,
Orfeus - hudobník s tragickým osudom,
Mytikás - najvyšší vrch Olympu)
D r a g o 15/17032012
zdroj 1 2 3
