Arkása ujíma sa dedo -
Lykáón - lykosúrsky kráľ -
To jemu Zeus dcéru zviedol,
Jeho syn sa mu vnukom stal...
Vyrastá Arkás na kráľdvore,
s pestúnkou, ale bez mamy.
Spomienky nemá ani sporé,
S dedom sa o tom nebaví.
Lykáón znenávidel bohov.
Modliť sa prestal k Diovi -
Ako by po tom všetkom mohol..?
No raz ho predsa osloví
A pozýva ho na večeru,
Bude vraj riadna hostina.
Spomenie v mysliach svoju dcéru,
Čo zakapala nevinná -
Kallistó - medvedicu veru,
Čo čiernym lesom túla sa ..
Podáva bohu na večeru... -
Kus mäsa... z vnuka... Arkása...
Zvedavý je, či Zeus zbadá
Vo svojom božskom poslaní,
Že vykonaná bola zrada
A jeho - syn mu podaný...
Zhrozený Zeus v prvom súste
Hromy a blesky privolá.
Vydaví naspäť čosi zhustlé
A päsťou udrie do stola!
Lykáóna v tom jeho hriechu -
Na vlka mení. Čo už viac?
Oblaky nech mu tvoria strechu,
V noci nech vyje na mesiac!
Arkáda vodou živou skropí -
Z vôle božej je vzkriesený.
Nevyspytateľné sú stopy
Potomkov božích na zemi.
Podrastá Arkás, učarí mu
Arkádskych plání idyla.
Zver loví v lese vyplašenú,
v ruke vždy luk či kopija.
Jedného dňa sa všetko skrýva -
Žiadna zver... Márne snaženie.
Vtom Héra - stále pomstychtivá ...
Medvedicu mu nadženie...
Strhne luk! Ruku nemá vratkú
A strieľa stále naisto...
Už-už by zabil vlastnú matku,
Kedysi krásnu Kallistó...
V poslednej chvíli Zeus stačí...
(Čo smrteľníci nevedia...) -
Ťahá Héra za koniec kratší -
Arkás sa mení - v medvieďa.
Medvedík s Veľkou medvedicou
Svietia nám v noci z oblohy.
Lykáón ale zlízol si to -
Údel vlčí je úbohý...
(Lýkos - znamená vlk, takže kráľ si toto meno
vyslúžil až po premene, alebo mu meno bolo
dané vopred - Osudom,
Arkúdi - znamená medveď, Arkás s tým zrejme súvisí.
Po mýtickom Arkásovi bol pomenovaný kraj Arkádia
na Peloponéze.
Prečo Zeus nepomáha "obetiam" svojej lásky
už skôr? Nemôže. Bohovia nesmú meniť
rozhodnutia iných bohov)
D r a g o 23/25032012
zdroj obr. .
