Žalujú nymfy Afrodite -
Jej dary Narkiss odmieta...
Stresce nech chlapä zanovité,
Bárs nech ho znesie zo sveta..!
Vracia sa v spare Narkiss z lovu
Znavený. Trápi ho aj smäd.
S nádejou hľadí na oblohu,
Obláčika však na nej niet.
Vedú ho kroky k lesnej studni.
Šat povolí, luk odloží...
Pokľakne ako pútnik bludný
Na travinovej rohoži.
Sklonený báda modré nebo -
Leskne sa v striebre hladina.
Už-už by si bol vody strebol,
No hľadí naňho nevinná
Tvár chlapca nevídanej krásy -
Nevidel takej v okolí.
Oči má nebom pod belasým...
Hlbšie na Narkiss nakloní -
Tvár hľadí, mlčí, nehovorí...
Duša jeho je naruby -
Vodnej hladi sa Narkiss korí
A do chlapca sa - zaľúbi...
Kľačí a neodtrhne oči -
Nepije, neje, nespáva...
Okolo prsta si ho točí
Zo studne chlapia postava.
Zamiloval sa dušou - telom
Nechápe, že sám do seba.
Len keby to tak nebolelo...
Ten v studni sa mu posmieva...
Chabne Narkissos, neodchodí,
K obrazu ruky vystiera.
Aj zabudol sa napiť vody...
A zaľúbený - zomiera...
Odrazu nymfy zosmutneli...
Aj slzu pustia od žiaľu.
Chýba im Narkiss neveselý,
Aj telo jeho hľadajú..,
Aby ho riadne pochovali
A navŕšili kamenie.
Requiem spieva slávik v diali,
No márne je ich snaženie.
Nevíta mŕtvy Narkiss hostí -
Po tele jeho stopy niet.
A tam,. kde zomrel od ľúbosti
vykvitol Narcis - smrtikvet...
(Oreády - horské nymfy,
Narcis - v starovekom Grécku bol
dekoratívnym kvetom iba v Sparte,
inde symbolizoval smrť a zdobili
sa ním hroby.
V inom variante mal Narkissos sestru - dvojča,
ktorú miloval, ale umrela v útlom veku. Vidiac
v odraze vo vode seba, nazdával sa, že vidí sestru...)
D r a g o 01/04042012
zdroj obr.