reklama

Antiopé (4 - 5 - 6 - 7)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

(4)
A tak si Lykos neter svoju
Ku sebe na voz posadí.
Bratovi splnil jeho vôľu,
Kážu jak dobré zásady.

Pod Kithairónom na polcesty
Antiopé sa skriví tvár - 
Semienko v brušku u nevesty...
Práve tu... Parom by to vzal..!

Po vzduchu lapá, zhĺbky dýcha...
Nablízku žiadna babica.
Spomenie dievča na ženícha,
K bohyni lovu modlí sa - 

Vyslyší devu Artemida,
Pomáha na svet Zethovi...
K bratovi Amfión sa pridá...
Lykos je z toho hotový...

Nemôžu do Théb takto predsa...
Durdí sa strýčko naštvaný.
Pre Amfióna aj pre Zetha
Náčim nájsť hniezdo záchrany. 

V Hellade jedna keď sa hanba
Nejakou inou zastiera,
Spoľahnúť dá sa, svätá pravda, 
Na kozokravopastiera. 

A tak aj teraz na kolibe,
Či starogréckom salaši,
Prijmú ich, kým ich doba príde.
S pastiermi chodia po paši...

Artemis tiež je dcérou Dia,
Na svet si bratom pomohla.
Parnasom zaznie melódia,
Bavia sa Múzy, Bohovia... 

(5)
Lykos si teda Antiopé
Do domu... Neter privádza.
Manželka Dirké zúri, kope,
Žiarlivosť slepá nemá dna...

Po smrti brata nad Thébami
Lykos sa žezla ujíma.
Vytýka Dirké, keď sú sami...
Ona však iný názor má...

Labdakos rokmi dozrie v muža,
Vráti mu Lykos thébsky trón.
Poddaní verne kráľu slúžia.
Ožení tiež sa napokon.

Narodí syn sa. Menom Láios
Pravnuka Kadma nazvali.
Národu učinil kráľ zadosť,
A sám sa pobral pomaly, 

(Či vlastne rýchlo) v ríšu Háda.
Syn malý má mu iba rok.
Lykos si teda opäť sadá
Na trón, bol aby poriadok...

(6)
Dvojičkám celkom fajn sa vodí - 
Píjajú mlieko, jedia syr,
Silnejú, rastú ako z vody...
Dobre ich pastier opatril.

Stará sa o nich otec čoby,
Ženu mu matkou volajú.
Obidvoch chlapcov skromnosť zdobí.
Amfión hrá na kitharu.

Lýra mu peje pod prstami - 
Dar boží to od Apolla.
Silou sa svojou Zethos slávi,
V zápase nik ho nezdolá. 

Amfión hráva ľuďom, zveri,
Teší sa kvetom, idyle.
Zeth sile svalov svojich verí,
Pri love stále prvý je. 

(7)
Antiopé je v dome strýka,
Z krásy jej Chronos neubral.
Na príkoria si strynky zvyká,
Týra ju Dirké, týra kráľ... 

Žiarlivosť žerie žravú ženu
Na krásu tváre, na telo. 
Vidia ju iba nadurdenú,
Nebýva pri nej veselo. 

Sprvu len drgne, strkne, hundre,
Nadáva, až sa zelená.
Vie Lykos, že to nie je múdre,
Neter keď bôľom zastená. 

Bije ju Dirké päsťou v tvári,
Železom vlasy opáli,
Reťazami ju pripútali,
O vode - kôrkach nechali. 

Zavreli Antu do žalára,
Kde ani jeden slnka lúč.
O útrpie sa Dirké stará,
Bíjava ju už obojruč... 

Spávavať smie len na kameni.
Kde už tam posteľ drevená... 
Neverí, raz že sa to zmení,
Kľačiac ju tlačia kolená.

Plynú tak roky - jeden..., druhý...
Desiatky dva už prešli liet.
....................................................
Uvoľnia vtom sa reťaz, kruhy,
Na nohách, rukách ich už niet...

To Zeus veľký spomenul si
Na onú letnú lásky noc,
Na devu nevídanej krásy...
Prispiechal "hneď" jej na pomoc - 

Otvorí dvere Antiopé...
Nečaká... Tahet uteká... 
Dirké ju viacej nenakope,
Na manžela sa vyšteká.

(Kithairón - pohorie na JZ,Boiótie,
v JV časti pevninského Grécka, na konci Korintského zálivu
Artemis - bohyňa lovu, Mesiaca, pomáhala pri pôrodoch,
Hádes - boh Zasvetia i Zasvetie samo, 
Dirké - Thébami pretekala rovnomenná riečka,
niektoré pramene udávajú aj Dirkinu jaskyňu, snáď ide 
o tú istú, kde Kadmos zabil hada - draka. 
Chronos - boh Času)

D r a g o 2606/03072012

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu