Zdiaľky vtom kone ktosi ženie,
Spod kopýt prach sa kúdolí.
Opraty v ruke patria žene,
Trielia jej kone po vôli...
Po hlase spozná Oidip dcéru,
Antigona je celá preč -
Isména je to! Namôjveru...
Učujme teda dievky reč.
Objíme otca, bozká sestru,
Stekajú slzy po tvári...
Novinu nesie smutnozvestnú -
Dávno sa vlasti nedarí...
Opustil len čo Oidip Théby,
Stratili čo sa z dohľadu,
Navrhol Eteoklés, žeby
Podelili sa o vládu.
Kráľom rok bude jeden z bratov.
Po roku sa to vymení.
Obaja zhodnú vždy sa na tom,
Nemusia strach mať z Ismény.
Kreón im bude dávať rady -
Čo a jak... Veď už kráľoval.
Zoberú mesto do parády...
Polyneikés sa teda stal
Thébanom kráľom ako prvý -
Koruna - žezlo - otčí trón...
Užil si slávy na výslní,
Uplynul rok mu napokon -
Odovzdal vládu, insígnie -
Eteoklés je v zenite -
S Kreontom bandu jednu bije.
Po meči pozrú, po štíte,
A rok keď minie, Polyneika
Vyzvú, nech Théby opustí...
Neplače nasled, nenarieka...
Zoberie rozum do hrsti:
Premôže silu väčšia sila,
Uzná mu každý za pravdu.
A s bratom keď sa nedá inak...
Namieri si to do Argu...
Spojencov získal - sedem vojov,
Potiahnu všetci na Théby.
Násilím, krvou, nepokojom...
Ktože už mesto zvelebí..?
Pýthii bol... je... víťaz jasný -
Oidipús s kým by išiel snáď,
Vládcom sa stane svojej vlasti,
Zahynie v boji jeho brat.
Isména len-len dohovorí,
Vtiahne sem Kreón s oddielom.
Starnúci Kreón mocou chorý...
S Eteoklom sa zachcelo
Vládnuť mu ešte nad Thébami.
Sivé má vlasy, sivý fúz.
Na švagra uprie pohľad priamy -
Stojí to hádam za pokus...
Volá ho k sebe do paláca,
Prepych mu sľúbi bývalý
(Na miesto činu kto sa vracia?)
Oidipús sadne u skaly -
Netúži tonúť v striebre - zlate,
Nepôjde, kde ho vyhnali.
Kreón mu piate cez deviate...
Oidipús už sa pomaly...
U Háda už je jednou nohou,
Blízko, vie, že je Onen svet.
Zmyť z duše svojej keby mohol
Nie vinou vlastnou spachší hriech...
Kreonta pošle preč od seba -
Mrieť nechá nech ho v pokoji.
Stačí mu kôrka suchá chleba,
O slávu jeho nestojí.
Nepôjde keď to dobrým slovom,
Starého slovom lišiaka,
Vybuchne Kreón! Siahne po ňom -
Slepého chytí žobráka,
Isménu zajme oddiel jeho,
Spútaná už je vo voze.
Bezmocou Oidip náhle skrehol...
Antigona je v ohroze...
Antigona sú jeho oči -
Jediná starca opora.
Do hája za ňou Kreón vkročí,
O pomoc márne zavolá...
Za svedkov volá Eumenidy -
Oidipús švagra preklína -
Oko nech jeho hriešne vidí,
Prichádza ako o syna!
Už-už a konvoj by sa pohol -
Zajatcov do Théb v mene zla..!
Oidipús prosí svojich bohov,
Smrť aby ho už odviedla...
Théseus našťastie sa blíži -
On doma je - on je tu kráľ!
S Kreontom, ak chce, meč si skríži,
Cudzinec sa tu odkiaľ vzal..?!
Dievčatá ihneď pustiť káže .
Oidipa prijme - je mu hosť.
Kreón sa vmiesi do skrumáže...
Théseus skríkne: -Bolo dosť!
Odtiahne hneď nech vojsko cudzie,
Aby tu po ňom ani smrad!
Eumeníd háj mu svedkom bude,
Dokáže že aj kožu zdrať!
Odtiahne Kreón spod Kolona -
Nerád by prišiel o kožu.
Oidipús si to v hlave zrovná,
Na nohy keď mu pomôžu...
(Argos - mesto na SV Peloponézu,
považované za najstaršie mesto na
gréckej pevnine,
Hádes - boh Zasvetia, Zasvetie)
D r a g o 06/13072012
Som ten, kto vás chce pobaviť. Zoznam autorových rubrík: filozofická lyrika, šum Egejského mora (I), šum Egejského mora (II), sedem brán Thébskych, Attika pred antikou, Héraklés, Prométheus a Jablko sváru, Mídás, Bellerofontés, Gýgés, Bohovia a Božie deti, Dafnis a Chloé, fejtóny, aforizmy, čakanie na teroristu, balada o vojačikovi, pieseň v ušiach, zbojník Juraj a jeho družina, verše noci, po uši, grécke zlomky, v duše podsvetí, môj Jesenin, moje muchy, slncový akord, cengáč, muchy sa nikdy nemýlia, myšlienky pod parou, kto nezažil, neuverí... (I), kto nezažil, neuverí... (II), máňa, šidlo vo vreci, nezaradené, epizódy z filmu života, verše dňa, in natura, ozorovske džveredelko, uhol pohľadu, telenovely, dramatická tvorba, ľudovky