reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
reklama

pieseň v ušiach

Ruský Nemec... alebo Nemec s ruskou dušou

Drahoslav Mika

Ruský Nemec... alebo Nemec s ruskou dušou

Spevák, ktorého by som rád priblížil čitateľom - poslucháčom v tomto príspevku, mi bol známy dávno. Ako spevák. Ruský. O jeho živote som nevedel nič. Po preštudovaní niekoľkých biografických materiálov ma najviac prekvapilo, že je to - Nemec. Veľmi sa mi v jeho podaní páčili viaceré ľudové piesne a romance, operné árie. Zvykol som si počúvať ich opakovane za sebou. Pri počúvaní Večerného zvonu / Večerného hlaholu zvuk toho zvonu je doslova obsiahnutý v hrdle speváka, v jeho hlase. Keď spieva o šírej stepi ( - Navôkol len step a step), mám tú step pred očami, po nej sa rozlieva ako voda jeho hlas. A tak je to i s iným piesňami v jeho podaní.

  • 21. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 314x
  • 1
Ľudmila - kráľovná ruskej ľudovej piesne

Drahoslav Mika

Ľudmila - kráľovná ruskej ľudovej piesne

Dávno to bolo... teda z hľadiska ľudského veku. Prvá polovica päťdesiatych rokov. Ako to už za oných čias bývalo, mamka, babka, prababka boli prvé, od koho moje detské ucho počulo nejakú tú pesničku. Aj keď už boli na svete aj slovenské pesničky, ktoré dnes nazývame evergrínmi, doma sa pospevovali väčšinou ľudovky, a to v nárečí. Pravdaže, čoskoro sme tie pesničky zvládli aj my, deti. Postupne pribúdali pesničky z rôznych tradičných sviatkov, najmä svadobné, ale aj tie "mužnejšie", ktoré sa ozývali pri návrate niektorých spoluobčanov z pohostinstva. Taký nápis sa skvel na našej krčme. Spomínam si, ako dievčatá hore dedinou so spevom "hnali pávičku" či tancovali na dedinskom moste karičku. V tých časoch prešlo dedinou jedno - dve autá za deň, a to sme utekali na cestu, aby sme ich aspoň zazreli. Takže most patril dievčatám v plnom rozsahu. Po večeroch zvykol hrávať jeden mládenec na klávesovej harmonike. Aj tam sme sa schádzali a dávali sme mu po 10 či 25 halierov. Keď navyberal za večer 3 korunky, bol spokojný.

  • 19. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Grék Mikis Theodorakis

Drahoslav Mika

Grék Mikis Theodorakis

Dávno to bolo... Niekedy na začiatku mojej puberty. Boli zimné prázdniny, každá trieda však musela na jeden deň prísť do školy, hrali sme tam rôzne spoločenské hry a mladá pani (pardón,... súdružka...) učiteľka púšťala na starom gramofóne platne. Veľmi sa nám páčila pesnička Deti z Pyrea, myslím, že to bolo v interpretácii dvojice Yvetta Simonová - Milan Chladil. Neskôr sme si tú platňu kúpili aj domov. Páčila sa všetkým. Kdeže som ja vtedy vedel, že existuje nejaký Mikis Theodorakis... Tým menej Mános Chatzidákis, jeho súčasník, autor hudby aj textu Detí z Pyrea... To bolo, ak neberiem do úvahy šiestacký dejepis (Staroveké Grécko) môj prvý dotyk s gréckou kultúrou.

  • 13. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 3
/ Aphrodite´s Child / Dieťa Afrodity

Drahoslav Mika

/ Aphrodite´s Child / Dieťa Afrodity

Je jún, pomaly sa rozbieha dovolenková sezóna, možno niektorých zaveje Aeolov vietor aj do malebnej Hellady, kde je stále čo obdivovať, kde každý kúsok zeme aj mora dýcha históriou a mýtmi. Preto po Nane Mouscouri si dovolím ešte jeden poznávací zájazd za gréckou hudbou. Zatiaľ to však nebude ťažko prekonateľný Mikis Theodorakis...

  • 6. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
"Malinový zvon" alebo (krížová) cesta od svetského k duchovnému

Drahoslav Mika

"Malinový zvon" alebo (krížová) cesta od svetského k duchovnému

Ani meno Nikolaj Gnaťuk ani pesnička Malinovyj zvon mi doteraz veľa nehovorili. Lenže nostalgia - to je moje! A začal som pátrať po iných pesničkách interpreta, po nejakých informáciách o ňom samom. Asi mám to šťastie v nešťastí - do koho sa pustím, ten ma zaujme čímsi neobyčajným, s čím som sa u iných zatiaľ nestretol. Ak to nesúvisí s tvorbou, tak určite so životom. Bulváru ako takému neholdujem, naopak, vyhýbam sa mu. Je mi úplne jedno, kto - s kým - kedy - kde - prečo - ako -...Ale občas niečo predsa len zaujme.

  • 2. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 559x
  • 5
reklama
Z tábora na dosky, ktoré znamenajú svet

Drahoslav Mika

Z tábora na dosky, ktoré znamenajú svet

Servovia, Vlachovia, Krymovia, Kelderari (Kotlari), Lovari, Plaščuni, Kišiňovci, Lotvovia, Ursari, Čokenari, Lingurari, Mugatovia, Maďari, Poľska Roma, Ruská Roma,...Viete, o kom je reč? Nevadí. Pred chvíľou som nevedel ani ja. Chcel som si iba upresniť tých prvých Servov. A hľa, kam ma to "vcuclo". Sú to niektoré z cigánskych etnoskupín na území bývalého ZSSR. (Pre upresnenie: Maďari v našom chápaní sú po rusky Vengry. A pre zaujímavosť: Mugatovia sú moslimovia, žijú totiž v krajinách Strednej Ázie.) Nepoužívam slovíčko Rómovia, pretože čerpám hlavne z ruských materiálov, a v postsovietskych republikách sa používa odjakživa slovo Cigáni () a k zmene nedošlo ani po politických premenách. Rómovia v tamojších krajoch sú iba niektorí z cigánskeho etnika. Tak som to aspoň pochopil z predošlého výpočtu. Upozorňujem nacionalistov a šovinistov, že týmto prístupom sa zaoberať nemienim.

  • 1. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Nana

Drahoslav Mika

Nana

Pod vplyvom Luny a priateľa - blogera Vila som sa dnes poprechádzal po kolíske európskej civilizácie spolu s Argonautmi, s Iásonom sme si dali po kalíšku ouza, a múza Melpomené (alebo to bola Aiodé? - autori sa rôznia), patrónka spevu, mi dožičila podeliť sa o ďalší krásny umelecký zážitok. Predkladám ho teda aj Vám... Nana Mouskouri (N ), vlastným menom Ioanna Mouskouri, sa narodila na tom istom ostrove ako Zeus, najvyšší z olympských bohov, na Kréte v mestečku Chania. Je medzi nimi síce veľký vekový rozdiel, ale možno ten krásny hlas jej dal do vienka práve on. Kréta dala svetu veľa zaujímavých ľudí aj z iných oblastí umenia a mnohí ta prichádzali a prichádzajú, aby našli tvorivú inšpiráciu. Narodila sa teda 13. októbra 1934. Doma ju od malička volali Nana (nie nana v českom zmysle), a tak sa rozhodla používať toto oslovenie ako svoje umelecké meno.

  • 27. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 1
Trepaňe po bľachoj... alebo... Heavy metal

Drahoslav Mika

Trepaňe po bľachoj... alebo... Heavy metal

Piťo slucha u radijove koncert metalovej skupiny. Pita še oca:-Apo, už sce čuľi daco take?-Čul, sinu... Raz ket še zražiľi dva nakladne vlaki. U jednim buľi prazne kanti od mľika a u druhim šviňi kvičeľi. Niekedy som vymyslel preklad výrazu Heavy Metal do východniarčiny - Trepaňe po bľachoj (bľacha = plech)Keby mi bol niekto pred pár dňami povedal, že sa započúvam do metalovej hudby, vysmial by som ho. Mám už svoje roky a trochu iný vkus. Lenže cesty Pána sú nevyspytateľné... A tie moje niekedy tiež. Rád blúdim bezcieľne prírodou, lesom, ulicami miest... až kým nezablúdim (už sami to stalo viackrát). Tentokrát sa mi podarilo zablúdiť na You Tube. Veď viete, ako to tam chodí. Do oka mi padli mená starých slovanských božstiev, teda pohanských alebo prírodných, ako sa tomu dnes hovorí, a ktoré (čuduj sa svete) sa dnes vracajú do povedomia najmä u mládeže, a to takmer po celej Zemeguli (všade svoje vlastné, pravdaže). Únik zo súčasnej, nie najružovejšej, reality. Buďme úprimní - takmer všetky kresťanské sviatky majú svoje korene v pohanstve, alebo s ním nejako súvisia.

  • 26. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
Aida Vediščeva

Drahoslav Mika

Aida Vediščeva

V príspevku o Gajdajovom Triptychu som dva razy spomenul meno Aidy Vediščevovej (svojim štýlom interpretácie mi tak trochu pripomína Editu Pjechu), ktorá naspievala niektoré pesničky pre jeho filmy. Najpopulárnejšou sa stala Pesnička o medveďoch z veselohry Kavkazskaja plennica - Kaukazská zajatkyňa. Tu, ako som onehda spomínal, prepožičala svoj hlas Natálii Varlej... A svoj hlas prepožičiavala Aida aj do mnohých ďalších hraných aj animovaných filmov a seriálov. Jej meno sa však v titulkoch nie vždy objavilo. Ale poďme po poriadku, aby nám tu nevznikol galimatiáš (krásne slovíčko, ťažko ho prekladať do iných jazykov)

  • 25. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 523x
  • 0
Dvojičky

Drahoslav Mika

Dvojičky

Dávno to bolo, nejaké štyri desaťročia späť. V Prešove, meste mojich študentských výstrelkov. Môj dobrý priateľ Janko Tlučák z Pohorelej ma nahováral, aby sme sa šli pozrieť do "kulturáku" na vystúpenie detských folklórnych súborov. Snáď to bol festival... vystúpenia trvali dva dni. Možno ma ta Janko ťahal preto, že tam vystupoval aj súbor z jeho rodnej obce (vrátane krásnych Horehroniek, ktorým sa už začínali zapaľovať lýtka) a on sám pred málo rokmi v ňom účinkoval. Spočiatku som váhal... folklór... ešte k tomu detský... nás v tom čase lákali hviezdy pop musik. -Ak sa ti to nebude páčiť, pôjdeme na pivo, -povedal Jano, a to ma presvedčilo.

  • 14. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 3
reklama
Triptych Leonida Gajdaja

Drahoslav Mika

Triptych Leonida Gajdaja

Mnohí čitatelia mojich výtvorov, ktorí ma osobne nepoznajú, si možno myslia, že žijem iba nostalgiou. Do istej miery majú pravdu, dnes vzhľadom na môj vek, mi nostalgia celkom vyhovuje. Ale rád sa aj zasmejem, či už na vypočutom alebo prečítanom príbehu, na dobrej komédii a niekedy doslova neodolám pokušeniu a sám vytvorím komickú situáciu (v psychológii existuje pojem "moria" a je to vraj akási túžba urobiť či povedať niečo smiešne). Humorné veci tvorím dokonca ľahšie ako vážne. V mladosti sa mi stávalo, že som vyšiel z kina, keď dávali nejakú dobrú komédiu, a hneď som si kúpil lístok a šiel som dnu ešte raz (Laurel a Hardy, Frigo, Karolko Čaplinovie, Vlastík Burian...) Vtedy bolo smiešnym, ak niekto spadol, alebo ak do niekoho hodili tortu. Dnes uprednostňujem slovný humor, najmä vyplývajúci z viacznačnosti slov (homonymá) alebo slovných hračiek. Švejka som čítal prvýkrát v ôsmom ročníku s baterkou pod paplónom, lebo mama ma posielala spať, aby som ráno bol schopný ísť do školy. A tam som sa nahlas smial a dusil.

  • 13. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Deň víťazstva

Drahoslav Mika

Deň víťazstva

Ech, vojna, čo si to porobila..? Takými slovami začína jedna z pesničiek Bulata Okudžavu. Keďže tu máme Deň víťazstva nad fašizmom, dnešným príspevkom by som chcel vzdať úctu všetkým tým, ktorí položili svoje životy na bojiskách druhej svetovej vojny, aj tým, ktorí sa vrátili živí, všetkým tým, ktorí stratili svojich najbližších, aj tým, ktorých vojna dokaličila telesne aj duševne... Všetkým, ktorí tú vojnu nevymysleli, ale boli do nej vrhnutí udalosťami vyplývajúcimi z vysokej politiky, nerobím výnimku medzi tým, či to bol Ivan alebo Johny, náš Janko, Honza, či od susedov Janusz a János, Jean, Juan, alebo Hans... Určite by tí všetci radšej obrábali svoju pôdu či pracovali v závodoch, ako mrzli, mokli, hnili a zomierali v zákopoch či na bojisku, ďaleko od svojich milých, matiek, súrodencov, žien, detí, ... ako by zabíjali rovnako nevinných radových vojačikov, ktorých osud postavil na opačnú stranu frontovej línie.

  • 6. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 8
Žanna a Novella

Drahoslav Mika

Žanna a Novella

Veľa času mi zaberá to dnešné Rusko a lozenie po ruských stránkach Webu. Všetci rozumní Rusi si myslia, že Rusko by malo zostať Ruskom a nie Amerikou. Tam tiež z každého kúta sa škeria západné reklamy. Ruština je tiež zašpinená tou interameričtinou, a kultúru to neobišlo tiež. Keď u nás niekto odmieta kvas, ktorý možno ani neochutnal, nech ho nepije. Možno je u nás viac čo kritizovať ako v Rusku. Ja som pil kvas bežne, a vždy, keď som sa tam vracal, lebo v oných časoch bol chutnejší ako ruské pivo. A chutil aj mojim deťom v puberte. Niekedy mi aj dnes donesú v pet fľaši takzvaný kvas z Ukrajiny. Lenže to s originálnym kvasom nemá žiadny styčný bod, ja som to nazval kvas-kola, a toto, uznávam, žbrnda je. Dnes aj Rusi pijú kozla... Tiež som si kupoval pirôžky na ulici a dnes by som si dal tiež, naše deti sa ich nevedeli objesť. Kupovali sme ich na každom rohu. Po desať kopejok. Pre našinca nezvyklé - plnené mäsom. A jedol som aj zmrzlinu v 20-stupňových mrazoch. (A keď som zdravý, nemám problém za slnečného počasia sa vyzliecť aspoň do pása a ľahnúť si do snehu. Raz som takto pózoval turistom na Hrebienku. Blázon...-pomyslite si...)

  • 4. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
Gorod detstva - Mesto detstva

Drahoslav Mika

Gorod detstva - Mesto detstva

Tak, a som tu opäť. Skôr než začnete čítať a ako sa započúvate, urobte si kávičku, alebo nalejte pohárik vínka. Pretože mám "tušáka", že tento príspevok bude trošku dlhší. Ale čo sa vlečie - neutečie... Ja počkám... Ste hotoví? Tak poďme na to! Nedávno som vyčítal jednu peknú a pravdivú myšlienku: "Nostalgia je, keď sa chceme vrátiť, a nemáme kam." (Stas Jankovskij).

  • 3. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Donci a Čierny havran

Drahoslav Mika

Donci a Čierny havran

Pôvodne som ani namal v pláne urobiť z tejto smutnej piesne samostatný článok. V noci som dostal nápad, že by som tú pesničku mohol pripojiť ako "prívesok" k predošlému hudobnému článku o Anastasii Sorokovej. Lebo práve cez ňu som sa dostal na rovnomennú pesničku v jej podaní. A keď som už sadol za počítač, začal som podľa môjho zvyku snoriť... A potom som sa nechal uniesť... našťastie nie tým Havranom, ktorému starí Gréci vraveli Tanatos (Smrť). Zatiaľ...

  • 1. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 850x
  • 1
reklama
Anastasija, Istoki a Čierny havran

Drahoslav Mika

Anastasija, Istoki a Čierny havran

O pár minút bude tohoročný apríl minulosťou. Pozerám do kalendára, odtiaľ sa na mňa usmieva meno gréckeho pôvodu ANASTÁZIA. Význam slova je VZKRIESENIE. Na um mi prichádzajú iba dve Anstázie - populárna americká speváčka a textárka a ešte Nastenka zo známej ruskej rozprávky Mrázik. Vlastne nie... ešte si spomeniem na tretiu... s tou som sa zoznámil len pred pár dňami, samozrejme, cez hudobné kanály internetu.

  • 30. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 1
Poručík Golicyn

Drahoslav Mika

Poručík Golicyn

(Mestská romanca z tzv. bielogvardejského cyklu) Nostalgická pesnička, ktorej vznik je tak trochu zahalený tajomstvom a jej historické pozadie synkretizmom. Jej dvaja aktéri - poručík Golicyn a kornet Obolenskij sú skutočné historické postavy, avšak vzhľadom na obdobia, v ktorých žili, sa nemohli stretnúť. Čítanie verzií a názorových nezhôd mi zabralo niekoľko dní. Vybral som to, čo sa podľa mňa môže najviac podobať na pravdu. No nemusí to byť tak.

  • 27. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 630x
  • 0
Oj, vy cesty - ", "

Drahoslav Mika

Oj, vy cesty - ", "

Hneď na začiatku svojho článku (teda ešte v perexe) by som chcel napísať, že to nebude o žalostnom stave ruských a ani našich ciest (To by bola tiež zaujímavá ale oveľa širšia téma). O mojich predchádzajúcich článkoch v tejto rubrike (najmä po tom s frontovými pesničkami Jeleny Vaengy) mi pár mojich známych povedalo, a jeden verný čitatel napísal, aby som tému 2. svetovej nechal radšej až na začiatok mája. Možno som staromódny, ale ja podobný názor nezdieľam. Myslím, že články o Veľkej Vlasteneckej vojne, ako v Rusku 2. svetovú tiež nazývajú, sa môžu písať po celý rok (veď vojaci, často len mladí chlapci alebo dievčatá, či už na jednej strane frontu či na druhej, zomierali po celý rok, ba dokonca celé štyri roky) a je to rovnako aktuálne stále. Veď na koľkých miestach horia vojnové ohniská na Zemeguli napríklad aj v dnešný deň?

  • 11. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Vaenga

Drahoslav Mika

Vaenga

Jelena Vaenga / /  Ešte pred pár mesiacmi som ju nepoznal a dnes sa v nej vyžívam. Momentálne je v Rusku populárna. Som prekvapený, že ako žena spieva frontové piesne. Trochu nezvyklé podanie. Ale páči sa mi. Pri slovách "vstavaj strana ogromnaja" si všimnite, že hádam ani pri hymne sa Rusi tak nepostavia do pozoru, ako pri tej piesni. Tam k odbojárom a tým, čo položili životy, majú trochu iný vzťah.

  • 5. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
Ruské "ložki" a "ložkari"

Drahoslav Mika

Ruské "ložki" a "ložkari"

Keďže nielen chlebom bol človek odjakživa živý, ale občas sa dosýtil aj rôznymi polievkami či kašami, kedysi dávno náš prapredok vymyslel lyžicu. Materiály na jej výrobu boli rôzne - spočiatku také, ako príroda poskytovala v danej zemepisnej lokalite - kosť, drevo, hlina, neskôr pribudli kov, porcelán, sklo...

  • 3. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
reklama
SkryťZatvoriť reklamu