reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
reklama

môj Jesenin

Jeseninovská sága 21 -Requiem -jedna z neobjasnených záhad storočia

Drahoslav Mika

Jeseninovská sága 21 -Requiem -jedna z neobjasnených záhad storočia

V druhej polovici roka 1924 sa Sergej Jesenin uzatvára do seba. Má už dosť bohémskeho života, aj Moskvy, aj Leningradu. Dennodenné návštevy priateľov aj pseudopriateľov mu nedajú pracovať. Hľadá pokoj, samotu. Ten nachádza na Kaukaze - v Gruzínsku a Azerbajdžane. Sám o tom píše z Kaukazu Galine Benislavskej.: -Neviem, čo som napísal včera a čo napíšem zajtra. Nepotrebujem tú hlúpu hlučnú slávu. Zato som pochopil, čo je to poézia. (Jesenin napísal aj viacero teoretických prác o umení a o poézii). Ďalej jej píše: -Je mi trápne, ako ľudia o mne zmýšľajú. Nazlo všetkým prestanem piť! Na jar sa vrátim a už si nikoho na telo nepustím. Bože môj, aký som bol hlupák. Len teraz som to pochopil. Bola to rozlúčka s mladosťou. Teraz bude všetko iné. ...

  • 29. apr 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 584x
  • 1
Jeseninovská sága 20 -tak už pomaličky odchádzame -posledné mesiace

Drahoslav Mika

Jeseninovská sága 20 -tak už pomaličky odchádzame -posledné mesiace

Vasilij Fjodorovič Nasedkin, básnik, priateľ Jesenina a manžel jeho staršej sestry Jekateriny, spomína, že v lete 1925 Jesenin odchádza od priateľky Galiny Benislavskej, u ktorej býval aj so svojimi sestrami a nasťahuje sa k Sofii Andrejevne Tolstej, ktorá sa stáva jeho poslednou manželkou. S nervami bol na konci. Nutne sa potreboval liečiť, odpočinúť si. Benislavská a sestra Kaťa mu horko - ťažko vybavili pobyt v sanatóriu. Pozrel si ho, pozdávalo sa mu, v poslednej chvíli však svoje rozhodnutie zmenil a vyhovoril sa. Raz spieval smutnú pesničku. Nasedkin sa ho pýta: -Prečo spievaš o smrti? Sergej odpovedá: -Básnik musí o smrti rozmýšľať stále. Iba tak dokáže naplno precítiť život. -A čo krčmy? -spýtal sa ho inokedy. -Krčmy a spodinu som potreboval pre svoju tvorbu. (Mal na mysli cyklus Moskva kabackaja.)

  • 26. apr 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 325x
  • 2
Jeseninovská sága 19 - po návrate zo zahraničia

Drahoslav Mika

Jeseninovská sága 19 - po návrate zo zahraničia

Tretieho augusta 1923 prichádzajú Sergej Jesenin a Isadora Duncan do Moskvy. Ich manželstvo teda pokračuje v rozpade. Jesenin "uteká" pred Isadorou, snaží sa nestretávať sa s ňou. Isadora ho "naháňa" po Moskve, Petrohrade, hľadá ho na Kaukaze. Nakoniec pochopí, že Sergej je pre ňu stratený... Jesenin teraz žije striedavo Moskva - Petrohrad / Leningrad - Kaukaz. Občas strávi niekoľko dní v Konstantinove. O Kaukaze bola reč v minulom dieli.

  • 23. apr 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 300x
  • 0
Jeseninovská sága 18 - perzský sen, Kaukaz

Drahoslav Mika

Jeseninovská sága 18 - perzský sen, Kaukaz

Po návrate zo západného zahraničia sa Jesenin preorientoval na Orient. Jeho nenaplneným snom sa stala najmä Perzia (dnešný Irán), ktorú mu bolo súdené spoznať iba z kníh, prípadne z rozprávaní iných. Cyklus básní Perzské motívy dokázal napísať tak majstrovsky, akoby tam skutočne bol a žil. Imponovalo mu najmä mesto- rodisko tamojších básnikov Širaz. Priateľom stále písal, že sa tam už-už chystá. Podľa niektorých náznakov mu bola táto cesta odopretá. Čiastočne mu teda orientálny Juh nahradili cesty na Kaukaz. Treba povedať, že kaukazskí umelci si Jesenina veľmi vážili. Vážili si jeho poéziu, mali ho radi ako človeka pre jeho otvorenú dušu. Objavili sa jeho básne preložené do gruzínčiny. (Pre úplnosť - Gruzínsko bolo v tom čase súčasťou Ruska) Kaukazským básnikom venoval veľa svojich básní (Básnikom Gruzie,...), niekoľko poém venoval kaukazským revolucionárom (Balada o 26).

  • 20. apr 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 293x
  • 1
Jeseninovská sága 17 - zahraničie

Drahoslav Mika

Jeseninovská sága 17 - zahraničie

Od mája 1922 do augusta 1923 Jesenin cestuje so svojou v poradí štvrtou manželkou Isadorou Duncan po západnej Európe (Nemecko, Taliansko, Belgicko, Francúzsko) a po Spojených štátoch. Informácie z tejto cesty poznáme najmä z listov priateľom a príbuzným a zo zahraničnej senzáciechtivej tlače. Niekedy je ťažko rozlíšiť, ktorý príbeh sa odohral skôr a ktorý pozdejšie, či nakoľko je príbeh pravdivý.

  • 17. apr 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 300x
  • 0
reklama
Jeseninovská sága 16 - Petrohrad, sídlo ruskej Múzy - vojna

Drahoslav Mika

Jeseninovská sága 16 - Petrohrad, sídlo ruskej Múzy - vojna

Sankt-Peterburg - Petrograd (Piter) - Leningrad...Benátky severu... Mesto založené roku 1703 cárom Petrom I. v bažinách, ležiace na 101 ostrovoch, popretkávané riekou Nevou, menšími riečkami Mojkou a Fontánkou a mnohými kanálmi, poprepájané vyše 600 mostami... Do roku 1920 hlavné mesto Ruska. Sem prichádza v marci 1915 s Moskvou nespokojný Sergej Jesenin hľadať svoje básnické šťastie... Dlho túžil zoznámiť sa s mestom, v ktorom pôsobili rôzne skupiny básnikov ruskej moderny respektíve dekadencie. Chcel sa stretnúť najmä s básnikom Alexandrom Alexandrovičom Blokom (1880 - 1920), ktorého tvorbu poznal a vysoko si ho vážil. (Do konca života ho považoval za svojho učiteľa.)

  • 14. apr 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 337x
  • 4
Jeseninovská sága 15 - z vidieka do veľkomesta - Moskva

Drahoslav Mika

Jeseninovská sága 15 - z vidieka do veľkomesta - Moskva

Sedemnásťročný Sergej Jesenin odmieta stať sa dedinským učiteľom a pedagogiku priam neznáša. Opúšťa dedinské prostredie a odchádza do Moskvy. Píše sa rok 1912. (Prvýkrát navštívil Moskvu roku 1911, kúpil si vyše 20 kníh a pre nedostatok peňazí sa vrátil domov.) Spočiatku býva a pracuje spolu s otcom v obchode s mäsom. Ako básnikovi mu však táto práca nevyhovuje. Otec Alexander Nikitič nechápe, ako sa dá vyžiť z písania básní. Medzi ním a synom začínajú názorové nedorozumenia. Nakoniec začiatkom roku 1913 Sergej odchádza a zamestná sa v Sytinovej tlačiarni ako pomocník korektora, ktorým vtedy bola Anna Izrjadnova. (O nej bola uverejnená samostatná časť.)

  • 11. apr 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 317x
  • 0
Jeseninovská sága 14 - Spas-Klepiki - zbohom detstvo

Drahoslav Mika

Jeseninovská sága 14 - Spas-Klepiki - zbohom detstvo

Obec bola založená v 16. storočí, 67 km severovýchodne od Rjazane. Od 17. st. ju ovládajú rôzne šľachtické rody, napr. Dolgorukovci. Na význame nadobudla začiatkom 20 st., s vybudovaním železnice (v dnešných dňoch už neexistujúcej). Z dnešného pohľadu by sme ju charakterizovali ako strediskovú obec - nachádzali sa v nej obchody a každý týždeň sa tu konali trhy. Mestečkom pretekajú dve rieky - prítoky Oky - Sovka a Pra. V obci sa nachádzala cirkevno - učiteľská škola. Podľa všetkého bola iba chlapčenská. Bola to dvojtriedka, vzdelávanie v nej trvalo tri roky. Vychovávala predovšetkým dedinských učiteľov. Dávala však pomerne široký prehľad v rôznych oblastiach, teda nielen v náboženstve. Okrem Zákona Božieho sa tu vyučovali ruský jazyk, cirkevnoslovanský jazyk, ruská história, zemepis, aritmetika, geometria, rysovanie, didaktika...

  • 8. apr 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 281x
  • 0
Jeseninovská sága 13 - Sergejovo detstvo a Konstantinovo

Drahoslav Mika

Jeseninovská sága 13 - Sergejovo detstvo a Konstantinovo

Dedina Konstantinovo sa rozprestiera na pravom kopcovitom brehu rieky Oky v Rjazanskej oblasti (predtým Rjazanská gubernia) približne 200 km juhovýchodne od Moskvy. Konstantinovo sa v písomnostiach začína spomínať v 17. storočí. V rôznych obdobiach bola dedina v rukách nie bezvýznamných osobností. Bola majetkom cárskej rodiny, potom Naryškinovcov (Naryškinová Natália Kirillovna, cárovna, bola matkou Petra I. Veľkého), potom patrila kniežaťu Golicynovi, ktorý tu dal postaviť Chrám Kazanskej ikony Matky Božej. Kupci Kuprianovi v Konstantinove zriadili školu pre roľnícke deti. Poslednou statkárkou do októbrovej revolúcie 1917 bola Lidia Ivanovna Kašina, ktorá sa stala prototypom hlavnej postavy Jeseninovej poémy Anna Snegina. V tom čase malo Konstantinovo asi 600 dvorov. Domy mali slamené strechy, boli natlačené tesne na seba, a tak o požiare nebola núdza. Niekedy zhorelo aj niekoľko desiatok domov pri jednom požiari.

  • 5. apr 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 348x
  • 2
Jeseninovská sága 12 - nespokojní prapotomkovia Sergeja Jesenina

Drahoslav Mika

Jeseninovská sága 12 - nespokojní prapotomkovia Sergeja Jesenina

Tvorcovia seriálu v Jeseninovi videli iba básnika ruskej prírody, dediny a alkoholika, v krajnom prípade neskrotného výtržnika, (avšak nielen oni...žiaľ...). Väčšinu filmu básnik iba pije, zabáva sa, plače. A Jesenin bol čosi oveľa viac... Bol prvým predsedom Zväzu básnikov Ruska, stál na čele ruských imaginistov - ak chcete "imažinistov" - (nad ktorými neskôr vládna moc vyniesla rozsudok). Stál na čele roľníckych básnikov. Sergej Jesenin bol aj nie zlým podnikateľom. Bol spoluvlastníkom kaviarne a obchodu "Stojlo Pegasa" - Pegasova maštaľ. Tam sa stretávali básnici a ich poslucháči. Svojim sestrám sa chystal kúpiť samostatný byt (bývali na priváte). Nestihol...

  • 2. apr 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 564x
  • 0
reklama
Jeseninovská sága 11 - Sardanovskaja Balzamova Miklaševskaja Taľjan

Drahoslav Mika

Jeseninovská sága 11 - Sardanovskaja Balzamova Miklaševskaja Taľjan

Páčil sa ženám, ženy ho zbožňovali, jemu sa páčili ženy a stávali sa jeho Múzami. Vznikali medzi nimi vzťahy hlbšie i plytšie, krátkodobé i ... o veľmi dlhodobých sa hovoriť z nášho hľadiska nedá, možno to On / Ony videli inakšie, aj doba bola pred sto rokmi iná. Spomeniem teda ešte niekoľko ženských mien, ktoré ovplyvnili jeho city a tvorbu.

  • 30. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 376x
  • 0
Jeseninovská sága 10 - Láska až za hrob, Galina Benislavskaja

Drahoslav Mika

Jeseninovská sága 10 - Láska až za hrob, Galina Benislavskaja

Po Isadore Duncan sa ešte dve ženy snažili zachrániť "hynúceho" poeta Jesenina. Jedna sa stala jeho zákonitou manželkou, bola to vnučka velikána ruskej aj svetovej literatúry Lva Nikolajeviča Tolstého - Sofia Andrejevna Tolstaja. Druhá ho milovala ako len človek milovať môže. Volala sa

  • 27. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 440x
  • 1
Jeseninovská sága 9 - Sofia Andrejevna Tolstaja

Drahoslav Mika

Jeseninovská sága 9 - Sofia Andrejevna Tolstaja

Sofia Andrejevna Tolstaja, 1900 - 1957, dcéra syna Lva Nikolajeviča Tolstého (1828 - 1910) Andreja Lvoviča (1877 - 1916) z jeho manželstva s Oľgou Konstantinovnou Diterichs. (Diterichs bola sestrou manželky známeho tolstojovca V.G.Čertkova.) Sofia bola poslednou manželkou Sergeja Jesenina. Má rovnaké meno, "otčestvo" aj priezvisko ako jej babička, manželka Lva Tolstého, Sofia Andrejevna Tolstaja, rodená Bers (1844 - 1919.) Od štyroch rokov žila Sofia s matkou v Anglicku. (Dátum návratu do Ruska som neobjavil). Dedko, L.N.Tolstoj ju mal veľmi rád a roku 1909 pre ňu napísal Modlitbu vnučke Soničke.

  • 24. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 653x
  • 1
Jeseninovská sága 8 - Voľpinovci, manželka Nadežda a syn Alexander

Drahoslav Mika

Jeseninovská sága 8 - Voľpinovci, manželka Nadežda a syn Alexander

Nadežda Davydovna Voľpin, manželka Sergeja Jesenina. Narodila sa 6. februára 1900 v Mogiľove, zomrela 9. septembra 1998 v Moskve. Ruská poetka - imaginistka, prekladateľka, memoaristka. Dcéra prekladateľa a právnika Davyda Samuiloviča Voľpina a učiteľky hudby Anny Borisovny Voľpin, rodenej Žislin (absolventka varšavského konzervatória). Bratom Nadeždy bol dramaturg Michail Davydovič Voľpin.

  • 21. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 620x
  • 0
Jeseninovská sága 7 - Isadora Angela Duncan

Drahoslav Mika

Jeseninovská sága 7 - Isadora Angela Duncan

V marci pred rokom som uverejnil na blogu príspevok o ruskom básnikovi Sergejovi Jeseninovi. Okrajovo som sa v ňom dotkol jednej z jeho mnohých lások - americkej tanečnice Isadory Angely Duncan (Ajsedory Danken či Dunkan, rôzne pramene uvádzajú rôznu výslovnosť). Isadora prišla na svet 26. mája 1877 v Kalifornii v San Franciscu. Jej prvé meno je pravdepodobne odvodené od mena egyptskej polyfunkčnej bohyne Éset / Isis / Isida.., jednej z najväčších bohýň egyptského panteónu. Éset doslova znamená "Kráľovná trónu", Angela je, samozrejme, "Anjel". Jej matka Mary Dora Grey mala írsky pôvod, otec Joseph Charles Duncan bol Američan. Zbankrotoval však a opustil rodinu, nedočkajúc sa ani narodenia dcéry.

  • 18. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 474x
  • 1
reklama
Jeseninovská sága 6 - deti Sergeja Jesenina a Zinaidy Rajch

Drahoslav Mika

Jeseninovská sága 6 - deti Sergeja Jesenina a Zinaidy Rajch

Tatianu a Konstantina, deti Sergeja Jesenina a jeho manželky Zinaidy Rajch adoptované Vsevolodom Mejerchoľdom deložovali (či presnejšie - vyhodili) z rodičovského bytu do 48 hodín po zavraždení ich matky. V ich byte sa "usalašil" osobný šofér Beriju a mladá pracovníčka NKVD (Nacionaľnyj komitet vnutrennich del - Národný výbor pre veci vnútorné, predchodca KGB - obdoba štátnej bezpečnosti v ZSSR) Tatiana mala 21 rokov a maličké dieťa na rukách, Konstantin (Kosťa) o dva roky menej... V prvej fáze žili deti pravdepodobne s Mejerchoľdom, avšak aj ten bol vo februári 1940 zastrelený. (Na nejaký čas sú pre mňa osudy detí zatiaľ neznáme...)

  • 15. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 661x
  • 0
Jeseninovská sága 5 - Zinaida Rajch

Drahoslav Mika

Jeseninovská sága 5 - Zinaida Rajch

Zinaida Nikolajevna Rajch, ruská herečka. Narodená 3. júla 1894 v Rostove na Done (za dôveryhodnejší variant miesta narodenia pokladám Bližnije Meľnicy blízko Odessy), zavraždená 15. júla 1939 v Moskve. Jej otec August Rajch (Reich) bol po svojich predkoch sliezskym Nemcom, ale sám sa už cítil byť Rusom. Matkou jej bola šľachtičná Anna Viktorova, ktorej otec bol sociálnym demokratom, a Anna si jeho myšlienky osvojila.

  • 12. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 518x
  • 0
Jeseninovská sága 4 - Anna Izrjadnova a syn Jurij

Drahoslav Mika

Jeseninovská sága 4 - Anna Izrjadnova a syn Jurij

Anna Romanovna Izrjadnova, 1891 - 1946, prvá (občianska) manželka Sergeja Jesenina. (Niektorí životopisci však pred ňou uvádzajú ako prvú Sergejovu manželku Nadeždu Davydovnu Voľpin, bez udania bližších dát či trvania manželského zväzku). Anna Patrila k pokrokovej moskovskej inteligencii a mala dve sestry - Serafimu a Nadeždu. Navštevovali rôzne prednášky, mítingy, zaujímali sa o moderných básnikov, mnohých citovali spamäti.

  • 9. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 399x
  • 0
Jeseninovská sága 3 - sestry, brat po matke, neter a synovec

Drahoslav Mika

Jeseninovská sága 3 - sestry, brat po matke, neter a synovec

Sergej bol najstarším spomedzi súrodencov. Po ňom bol prvým prírastkom do rodiny jeho nevlastný brat, či skôr polobrat po matke (Nemám rád to slovo - nevlastný - v príbuzenských vzťahoch...)

  • 6. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 627x
  • 0
Jeseninovská sága 2 - prapredkovia a predkovia

Drahoslav Mika

Jeseninovská sága 2 - prapredkovia a predkovia

Spomínať Jesenina, jeho súrodencov, súčasníkov a potomkov a nespomenúť jeho predkov by mohlo tých na onom svete uraziť. Nasadnime teda do stroja času ( ) a prenesme sa o niečo vyše sto rokov späť... Čo sa tak asi dozvieme?

  • 3. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 280x
  • 0
reklama
SkryťZatvoriť reklamu