Drahoslav Mika
Théseus (22) - Návrat k Hádovi
Priatelia kým si naši dvaja U Háda v chládku hoveli, Všeličo národ povystrájal. Théseus zas je bez ženy -
Som ten, kto vás chce pobaviť. Zoznam autorových rubrík: filozofická lyrika, šum Egejského mora (I), šum Egejského mora (II), sedem brán Thébskych, Attika pred antikou, Héraklés, Prométheus a Jablko sváru, Mídás, Bellerofontés, Gýgés, Bohovia a Božie deti, Dafnis a Chloé, fejtóny, aforizmy, čakanie na teroristu, balada o vojačikovi, pieseň v ušiach, zbojník Juraj a jeho družina, verše noci, po uši, grécke zlomky, v duše podsvetí, môj Jesenin, moje muchy, slncový akord, cengáč, muchy sa nikdy nemýlia, myšlienky pod parou, kto nezažil, neuverí... (I), kto nezažil, neuverí... (II), máňa, šidlo vo vreci, nezaradené, epizódy z filmu života, verše dňa, in natura, ozorovske džveredelko, uhol pohľadu, telenovely, dramatická tvorba, ľudovky
Priatelia kým si naši dvaja U Háda v chládku hoveli, Všeličo národ povystrájal. Théseus zas je bez ženy -
Prísahy slová plniť treba. Peirithoos názor nemení. Božského chce si hryznúť chleba, S bohyňou keď sa ožení.
Théseus smúti ovdovelý - O syna prišiel, o ženu. Chronos však všetky rany scelí, Stalo sa to aj blížnemu -
Nakoniec Faidre splnilo sa, Túžila po čom pred rokmi. Túli sa k manželovi bosá, Šťastím by v daždi nezmokli.
Na Kréte dujú nové vetry - Odišiel Mínós k Hádovi. Daidalos slovom radšej šetrí, Niekoľko slov však vysloví.
Héraklés slúži u EurysthaKtovie už koľký Boží rok. Deviatu prácu kráľ mu chystá - Diov syn mu je paholok.
Dôveru kráľ do kráľa kladie, Nedajú poslom zakrnieť. V hrudiach im bijú srdcia mladé - Mladosti svedčí mladý svet.
Lapithi ako mravce lezú - Thessalskí hen sú, v Élide. Z kútika Pelopovho -NezuSotva už kmeň ich odíde.
Mladosť je radosť. Na trón sadá Théseus. Čo ten nadumä? Do ľudu nádej všetku vkladá, Úctu vzdá otčej korune.
Naxu keď popri loď sa plaví, Zakotvia, vody naberú. Tešia sa žitiu v dobrom zdraví, Zostanú aj na večeru.
Labyrint Daidal vykumštoval - Blúdisko zveru na mieru. Mínotaura v ňom Mínos schoval - Veľkého nemal výberu.
Špliechajú vlny o bok lode, Palubu o sa rozbijú... More je pieseň o slobode, Théseus bodrí mladinu
Poslovia od Mínoa z Kréty Aigea u sa ohlásia. Na krídlach času život letí, Mládež už nová dorástla.
Útočia na nich zhora - zdola Synovia brata Pallanta. Cudzincov proti ním už volá, Bodaj ich Hádes porantal!
Blíži sa pútnik, nik ho nezná - Théseus vchodí do Athén. Nezná ho žiadna hlava triezva. Akropolských sa dotkne stien.
Vstúpivší človek do Attiky Údolím pôjde Kéfisa. Obrástli brehy bujné kríky, Na telo lístie lepí sa.
V dohľade je už Eleusína, Do Athén odtiaľ neveľa. Tu dňom i nocou neusína, Oblohou pod si ustieľa
Dopletú ľudia všetko časom - Z Athén či bol, či z Megary, Plamienok keď mu na trón zhasol, Z mesta ho králi vyhnali.
Čo všetko sa len nezrodilo Echidny od a Tyfona! Krommyon trpí pod ich sviňou - Noc čo noc čosi vykoná.
Na sever dá sa. Suchou nohou. Netúži plávať po mori. Ku kyju už si dopomohol, S kupcami cestou hovorí.